Veľkonočné sviatky

Veľkonočné sviatky

V tomto roku sme slávili veľkonočné sviatky začiatkom apríla. Tento dátumovo pohyblivý sviatok, ktorého slávenie môže počas jednotlivých rokov kolísať až v rozpätí jedného mesiaca, je najvýznamnejším kresťanským sviatkom, pretože vtedy všetci kresťania slávia zmŕtvychvstanie Ježiša. Kresťania si počas Veľkej noci pripomínajú najprv umučenie, potom smrť a napokon vzkriesenie Ježiša Krista. Slávenie veľkej noci sa začína počas takzvaného Veľkého týždňa, ktorý sa začína v nedeľu pred veľkonočnou nedeľou. Tento deň sa nazýva Kvetná nedeľa. Veriaci si vtedy pripomínajú slávnostný vstup Ježiša do Jeruzalema, v kostoloch sa svätia bahniatka a hlavnou myšlienkou obradov je Ježišovo umučenie.

Počas Veľkého týždňa cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života a od štvrtku do soboty veriaci i celá cirkev  prežívajú veľkonočné tajomstvo. Spomínané dni sa nazývajú Veľkonočným trojdním - Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota.

Večerná bohoslužba  zeleného štvrtka je symbolom  poslednej večere, ktorá je pamiatkou   dobrovoľnej obety Ježiša za spásu ľudí. Eucharistia – čiže „vzdávanie vďaky“, ktorú v tej chvíli Ježiš ustanovil, sa stala pamiatkou jeho obety. Počas Glórie – oslavnej piesne ešte zvonia zvony kostola, hrá organ, ale potom všetko zmĺkne až do večera Bielej soboty. Po sv. prijímaní počas štvrtkovej bohoslužby kňaz odnesie sviatosť oltárnu do bočného svätostánku a po sv. omši je už obnažený oltár a odnesené plachty aj svietniky predstavujúce utrpenie a vyzliekanie zo šiat.

Veľký piatok symbolizuje utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Je to vždy deň prísneho pôstu a v tento deň sa neslúžia v kostoloch omše. Veľký piatok je jediný deň v kresťanskom roku, kedy sa neslávi eucharistia, ale koná sa liturgia umučenia Pána. V kostoloch sa vtedy čítajú alebo spievajú pašie. Počas Veľkého piatku sa vo všetkých farnostiach konajú Krížové cesty, ako spomienka na najťažšiu Ježišovu cestu. Prvú Krížovú cestu vykonal Ježiš po tom, ako ho odsúdili na smrť. Veľký piatok bol v čase ukrižovania Ježiša dňom, kedy sa veriaci zhromaždili v chráme na Golgote a klaňali sa ostatkom kríža. V našej obci sa o brady Veľkého piatku začali popoludní Krížovou cestou, ktorá sa kvôli nepriaznivému počasiu konala v kostole. Zúčastnilo sa jej množstvo veriacich. Obrady Veľkého piatku potom pokračovali bohoslužbou slova, ktorej vrcholom boli spievané pašie. Pokračovaním obradov bola slávnostná poklona svätému krížu, sväté prijímanie a procesia k Božiemu hrobu. Veriaci tu adorovali pred mŕtvym telom Krista až do neskorých večerných hodín.

Biela sobota je tradične dňom smútočného ticha a počas celého dňa je veriacim vo farskom kostole sprístupnený Boží hrob. Vystrieda sa pri ňom množstvo veriacich, ktorí rozjímajú o utrpení a smrti Ježiša. V našej farnosti je tradíciou, že stráž pri Božom hrobe držia členovia dobrovoľného hasičského zboru a miništranti farnosti. Obrady Bielej soboty sa slávia v tento deň až po západe slnka za účasti množstva veriacich. Noc medzi Bielou sobotou a Veľkonočnou nedeľou, čiže nedeľou zmŕtvychvstania Pána sa nazýva aj Veľkonočná vigília. V čase Veľkonočnej vigílie cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie. Vigília je samostatnou liturgiou a začína sa netradičným spôsobom – tmou. Do tmy zažiari Kristus zapálením a požehnaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece - paškálu. Po zapálení paškálu miništranti v kostole postupne zapália aj sviece prítomných veriacich. To je vo veľkonočnom čase prvé zvestovanie zmŕtvychvstania. Kresťania už slávia túto vigíliu ako radostnú slávnosť vzkriesenia a rozozvučia sa zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali. Po 40-dňovej prestávke opäť zaznie spev Aleluja. Ďalšou časťou vigílie je po homílii liturgia vody a krstu. Kňaz so sprievodom posvätí krstnú vodu a prítomní veriaci si obnovia krstné sľuby. Potom nasleduje záverečná časť obradov, ktorou je obrad vzkriesenia a Eucharistickej liturgie. Po sv. prijímaní vykoná kňaz  procesiu vzkriesenia, vynesie sviatosť oltárnu pod baldachýnom v slávnostnom sprievode von z chrámu, kde udelí požehnanie na všetky svetové strany. Procesia je verejným vyjadrením radosti  z Pánovho zmŕtvychvstania.

Počas veľkonočnej nedele sa už v kostole koná vždy tradičná svätá omša, v ktorej pretrváva radosť zo zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Veľká noc a najmä zmŕtvychvstanie Ježiša je pre všetkých kresťanov ústredným bodom viery. Aj veriaci v našej obci preto vždy intenzívne prežívajú veľkonočné sviatky. „Veľká noc je pre nás skutočne tým najväčším kresťanským sviatkom, kedy si my, veriaci kresťania pripomíname zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Prežívame ju však skutočne tak, ako by sme mali? A čím je pre každého jedného z nás osobne veľká noc? Ja osobne niekedy tak pochybujem, či nám to skutočne tak došlo, ale myslím, že najjednoduchšie na pochopenie aj tohto tajomstva čím pre nás veriacich veľká noc je, je práve tajomstvo smrti, s ktorou sa či chceme alebo nechceme, či sme veriaci, alebo neveriaci stretáme. Pretože s tou smrťou sa musí každý jeden z nás nejako popasovať. Najskôr je to smrť našich blízkych, smrť našich známych a raz to bude aj naša osobná smrť. Čo bude po smrti? Čo sa s nami stane? Zmŕtvychvstalý Kristus nám hovorí, že smrť to nie je koniec, ale prechod do večnosti. Chcem do tej večnosti kráčať spolu s tým, ktorý nám túto večnosť otvoril, ktorý nám pripravil miesto v nebi, alebo sa s tým chcem nejako vysporiadať iba sám? Priznám sa, že ja osobne by som sa bez Krista s týmto faktom smrti nedokázal sám vyrovnať a preto som vďačný aj za dar viery a každoročne sa teším, že môžem prežívať veľkú noc a som vďačný, že som ju mohol prežiť aj tento rok tu spoločne s našimi veriacimi,“ povedal nám kaplán farnosti dp. Miroslav Cimerák.

Veľkonočné sviatky sú spojené aj s mnohými zvykmi a tradíciami, ktoré sa netýkajú cirkevných obradov. Je to napríklad polievačka a šibanie vŕbovými prútmi. V minulosti sa dievčatá a ženy tešili, že budú na veľkonočný pondelok obliate a vyšibané. Symbolika bola v tom, že šibáky boli upletené z čerstvého vŕbového prútia, ktoré malo dodať dievčatám silu a zdravie. Každá dievčina potom priviazala mládencovi na vŕbový šibák stužku a za odmenu mu venovala krásne maľovanú kraslicu. Niektoré z týchto zvykov pretrvávajú v mnohých močenských rodinách až dodnes.

Veľkonočné obdobie – obdobie veľkonočnej slávnosti - trvá 50 dní. Začína sa Bielou sobotou večer a končí sa večer na sviatok Zoslania Ducha Svätého, čiže Turíce, tento sviatok sa v tomto roku slávi 24. mája.

• Všetko
• Fotografie
• Videá
• Odkazy

DISKUSIA

Pred pridaním komentára je potrebné sa prihlásiť !

Zatiaľ bez komentárov. Pridajte prvý komentár.

UPOZORNENIE!

Poskytujeme Vám možnosť komentára, pričom si vyhradzujeme právo redakčne upraviť a uverejniť ktorýkoľvek z tu publikovaných diskusných príspevkov. Diskusné príspevky obsahujúce vulgarizmy, rasové narážky a iné spoločensky, morálne a eticky neprípustné skutočnosti má právo administrátor vymazať. Pokiaľ narazíte na takéto príspevky odošlite ich formulárom "nahlásiť príspevok" ktorý je automaticky vygenerovaný ku každému príspevku, alebo kontaktujte administrátora.