Mišo Kováč-Adamov

Obecné zastupiteľstvo v Močenku na svojom 2. mimoriadnom zasadnutí konanom dňa 27. júna 2017 Uznesením č. 3.4 - II./M/2017 schválilo udelenie čestného občianstva pre Michala Kováča – Adamova hlasmi všetkých prítomných poslancov za dlhoročnú pomoc pri organizovaní festivalu Gorazdov Močenok.

Mišo Kováč-Adamov, občianskym menom Michal Kováč, kultúrny a literárny historik, teatrológ, dramatik, sa narodil Zlatých Moravciach. Pseudonymy: Adamov, M. Borkov, Elena Marčáková, Elena Mariášová, K. Michalov, Mišo K. Adamov, Martin Križava.

Mišo Kováč-Adamov je spoluzakladateľom festivalu Gorazodov Močenok, viacročným členom poroty, lektorom seminárov a tiež autorom viacerých publikácií o festivale Gorazdov Močenok a tiež článkov v rôznych médiách, ktoré propagovali festival.

Mišo Kováč-Adamov žije a tvorí v Martine. Študoval na gymnáziu v Zlatých Moravciach (1946 – 1951), odbor slovenčina a literárna veda (1951 – 1956), knihovníctvo (1961 – 1962) na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, muzeológiu na Filozofickej fakulte Univerzity J. E. Purkyňu v Brne (1969 – 70).  Pôsobil v Matici slovenskej v Martine (1956 – 1990), najskôr ako pracovník bibliografického oddelenia, riaditeľ Pamätníka slovenskej literatúry (1966 – 1971), neskôr ako pracovník Literárneho múzea (1971 – 1990). Súčasne prednášal literárnu muzeológiu na univerzite v Brne (1971 – 1999).
Bol námestníkom ministra kultúry Slovenskej republiky v Bratislave  (1990 – 1992), správcom Matice slovenskej v Martine (1993 – 1994), od 1993 prednáša kultúrnu históriu a staroslovienčinu v teologickom inštitúte v Badíne.  

Vo vedeckej práci sa sústredil na problematiku bibliografie, spracoval vyše 50 titulov rozličných súpisov literatúry, medzi nimi vzorový katalóg Filológia – Literárna veda – Krásna literatúra (1959) a Poznajme súčasnú slovenskú literatúru (1961). Spoluzostavovateľ pamätníc Matica slovenská (1963) a Historický rok (1966). Jeden zo zakladateľov slovenského literárneho múzejníctva, autor monografie Úvod do štúdia literárnej muzeológie (1982).
Ako teatrológ sa prezentoval monografickými prácami Bábkárska tvorba (1984), Slovenská ochotnícka scénografia (1986), Poznávajme dejiny ochotníckeho divadla (1993), Gorazdov Močenok (1998).
V dramatickej tvorbe sa orientoval na rekonštruovanie ľudových hier (Tekvičky, 1981; Prvohry, 1984; Tomášik a Katarínka, 1989; Turobáj, 1994; Dorota, 1999). Deťom adresoval bábkové a činoherné predlohy Gašparko (1981), Skúška alebo Zahraj (1982), Čo je to čerieslo, aký je jarmok (1985) a i. Autorsky pripravil scenáre mimojaviskových hromadných divadelných predstavení Matica v dejinách – dejiny v Matici (1988), Župy v Matici – Matica v župach (1993), Prispenia Martina – svätého i Turčianskeho (1997).
Pre rozhlas napísal hru Žatevná (1985) a od r. 1994 cyklus hier o osobnostiach z dejín cirkvi. Je členom Spolku slovenských spisovateľov, jeho odbočky v Žiline.

DISKUSIA

Pred pridaním komentára je potrebné sa prihlásiť !

Zatiaľ bez komentárov. Pridajte prvý komentár.

UPOZORNENIE!

Poskytujeme Vám možnosť komentára, pričom si vyhradzujeme právo redakčne upraviť a uverejniť ktorýkoľvek z tu publikovaných diskusných príspevkov. Diskusné príspevky obsahujúce vulgarizmy, rasové narážky a iné spoločensky, morálne a eticky neprípustné skutočnosti má právo administrátor vymazať. Pokiaľ narazíte na takéto príspevky odošlite ich formulárom "nahlásiť príspevok" ktorý je automaticky vygenerovaný ku každému príspevku, alebo kontaktujte administrátora.