Informácie pre verejnosť
(vyplývajúce z plnenia povinností v súlade s §15a zákona NR SR č. 42/1994 Z. z.
o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov)
Informácie pre verejnosť zahŕňajú najmä:
A. informácie o zdroji ohrozenia, o možnom rozsahu mimoriadnej udalosti (MU) a následkov na postihnutom území a životnom prostredí,
B. nebezpečné vlastnosti a označenie látok a prípravkov, ktoré by mohli spôsobiť MU,
C. informácie o spôsobe varovania obyvateľstva a o záchranných prácach,
D. úlohy a opatrenia po vzniku mimoriadnej udalosti,
E. podrobnosti o tom, kde sa dajú získať ďalšie informácie súvisiace s plánom ochrany obyvateľstva,
F. odkaz na obmedzenia vyplývajúce z ochrany dôverných informácií a utajovaných skutočností.
Možné riziká vzniku mimoriadnych udalostí
1. Živelné pohromy
a) Oblasti možného ohrozenia povodňami a záplavami z povrchových vodných tokov
Okres Šaľa je chránený systémom hrádzí a tak je pravdepodobnosť vzniku povodní a záplav z riek Váh a Dudváh veľmi malá. Obci Močenok nehrozí nebezpečenstvo záplav.
Povodne môžu vzniknúť ako následok dlhotrvajúcich dažďov alebo zvýšením hladiny podzemných vôd (obcou preteká potok Dlhý kanál a Farský potok). Preto je potrebné v takýchto prípadoch venovať zvýšenú pozornosť kontrole stavu a priepustnosti hrádzí, monitorovaniu výšky hladiny potokov, analýze kvality vody v studniach a byť pripravený na prípadnú evakuáciu obyvateľstva z ohrozeného územia.
b) Oblasti možných veľkých lesných požiarov
Okres Šaľa patrí medzi územia s mimoriadne nízkym podielom lesov na celkovej rozlohe územia, keďže lesné porasty o celkovej rozlohe 13,74 km2 sa nachádzajú v inundačnom území rieky Váh a v katastrálnom území obce Močenok zaberajú iba 3,9% rozlohy okresu. Pravdepodobnosť vzniku väčších požiarov je veľmi malá. V suchom letnom období je pravdepodobnosť vzniku veľkoplošných požiarov obilných porastov.
Tieto parametre determinujú možnosť vzniku veľkých požiarov, ktorá sa obmedzuje na obce Močenok a Horná Kráľová. Obidve obce sú v prípade prízemného vetra juhovýchodného smeru najviac ohrozeným územím, keďže rozloha lesných porastov v tejto oblasti je cca 4,5 km2 a počet ohrozených obyvateľov je približne 6240. Následkom lesného požiaru by bolo rozšírenie dymovej clony a následný spád prachu sadzí do okolitých obcí a zvýšená koncentrácia oxidu uhoľnatého v ovzduší. Toto vyvoláva u citlivejších osôb nevoľnosť, závraty, bezvedomie a je potrebná prvá lekárska pomoc. Lesné porasty v inundačnom pásme sú oddelené od ostatného územia pozdĺžnymi zemnými hrádzami a tak pravdepodobnosť vzniku väčších požiarov je veľmi malá.
c) Oblasti možného ohrozenia seizmickou činnosťou, zosuvmi pôdy, skál a lavín
Podľa údajov Geofyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied Bratislava z pozorovaných zemetrasení na území Slovenska za obdobie rokov 1034 - 1990 územie okresu Šaľa nie je ohrozené seizmickou činnosťou. Ohrozenie obyvateľstva v tejto oblasti sa nepredpokladá.
Charakter územia okresu na Podunajskej nížine s maximálnymi nadmorskými výškami do 225 m n.m. v oblasti Nitrianskej pahorkatiny v severnej časti okresu zabezpečuje relatívnu odolnosť celého územia voči zosuvom pôd. Z geografického charakteru okresu vyplýva, že územia tvorené horninami náchylnými k zosúvaniu sa nachádzajú v severnej časti okresu. Možné zosuvy pôdy respektíve skál sú iba lokálneho charakteru a neohrozujú obyvateľstvo.
d) Mimoriadne javy poveternostného a klimatického charakteru
Územie okresu je pod vplyvom prejavov typických klimatických podmienok pevninského vnútrozemského charakteru mierneho pásma. Prevládajúci smer výškového vetra je severozápadný s priemernou rýchlosťou 4 - 5 m/s a smer prízemného vetra je juhovýchodný s priemernou rýchlosťou 2 - 7 m/s. Typickým znakom najmä prízemného vetra je jeho smerová nestálosť, čo komplikuje podmienky pre vyhodnocovanie možných havarijných situácií. V okrese nie sú rozsiahle oblasti inverzných pomerov. V zimných mesiacoch
sa pri výdatných zrážkach tvoria snehové jazyky na komunikáciách križujúcich smer vetra.
2. Havárie
a) Oblasti možného ohrozenia závažnou priemyselnou haváriou
Na základe zákona NR SR č. 261/2002 o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je do kategórie „B“ zaradený podnik Duslo a.s. Šaľa, ktorý svojou činnosťou môže ohroziť život, zdravie alebo majetok obyvateľov obce Močenok. Pri úniku nebezpečnej látky – (projektované množstvá: 17129,05 t čpavku a 1000,00 t anilínu) je potrebné uvedomenie si nebezpečenstva v charaktere ich toxických vlastností, závažnosti a veľkého rozsahu ohrozenia a najmä v rýchlosti pôsobenia, kedy vzniká časová tieseň na realizáciu opatrení pre zabezpečenie ochrany obyvateľstva a na zavedenie režimov života. V prípade vzniku mimoriadnej udalosti (závažnej priemyselnej havárie) v najväčšom možnom predpokladanom rozsahu, by došlo v postihnutých oblastiach k celkovému narušeniu chodu života, výroby a zásobovania obyvateľstva. Predpokladá sa aj čiastočné narušenie životného prostredia bez trvalých následkov, s možným zhoršením epizootickej a čiastočne aj epidemickej situácie. Nie je predpoklad, že dôjde k vzniku sekundárnych mimoriadnych udalostí.
b) Oblasti možného ohrozenia spojené s únikom nebezpečných látok pri všetkých druhoch prepráv
K úniku prepravovaných nebezpečných látok (NL) môže dôjsť pri havárii dopravného prostriedku, prípadne pri poškodení prepravnej nádoby. Najväčšie riziko ohrozenia osôb vplyvom úniku NL pri preprave je únik v blízkosti husto osídlených priestorov. V prípade havárie dopravného prostriedku, ktorým sa vykonáva preprava nebezpečnej látky, bude ohrozované okolie havárie. Oblasť predpokladaného ohrozenia bude určená bezprostredne
po vzniku mimoriadnej udalosti a to podľa druhu a množstva uniknutej NL, poveternostných a geografických podmienok.
Najčastejšie prepravovanými nebezpečnými látkami sú amoniak, hydroxid sodný a chlór, ďalej kyselina sírová, sírouhlík, acetón, anilín, formaldehyd, etylakohol, vodík, bróm, kyselina octová, kyselina chlorovodíková a chloritan sodný.
3. Katastrofy
a) Oblasti možného ohrozenia vyplývajúce z umiestnenia jadrových zariadení
Mimo územia okresu Šaľa (v Trnavskom kraji) sa nachádza JZ Jaslovské Bohunice a tiež JZ Mochovce(v Levickom okrese), ktoré nie sú bezprostredným zdrojom ohrozenia územia obce Močenok, ale ich relatívna blízkosť v závislosti na rozsahu prípadnej havárie, možnostiach zvládnutia jej rozvoja a klimatických podmienkach (najmä v smere a rýchlosti vetra
a vertikálnej stálosti vzdušných vrstiev) môže kontaminovať aj územie našej obce.
b) Oblasti možného ohrozenia spôsobené leteckou haváriou
Nad celým územím okresu vedie križovatka letových koridorov pre medzinárodnú leteckú dopravu. V prípade leteckej nehody sa nepredpokladá rozsiahle a plošné ohrozenie obyvateľstva. Závažnejšie následky by predstavovala havária a dopad lietadla alebo jeho trosiek na husto obývané územie. Nakoľko nie je možné vopred špecifikovať priestor ani rozsah tejto katastrofy, realizácia ochranných opatrení sa neplánuje.
c) Riziká možnej kumulácie rôznych druhov mimoriadnych udalostí
Mimoriadna udalosť má charakter katastrofy. Závažnosť a rozsah následkov by v podstatnej miere ovplyvnila tá skutočnosť, že by nebolo možné v plnom rozsahu realizovať ochranné opatrenia. Pri predpokladanom rozsahu MU by došlo v postihnutých oblastiach k celkovému narušeniu chodu života, výroby, zásobovania obyvateľstva a devastácii životného prostredia. Je predpoklad výpadku a prerušenia dodávky elektrickej energie. V zaplavených oblastiach následkom znehodnotenia pitnej vody hrozí nebezpečenstvo zhoršenia epizootickej a epidemickej situácie.
4. Terorizmus
Bezpečnostné prostredie v SR je z pohľadu terorizmu zatiaľ relatívne stabilizované a pokojné, bez bezprostredných rizík a hrozieb. Na území SR neboli zaznamenané žiadne priame aktivity teroristických skupín, ani lokalizované osoby alebo skupiny, ktoré by pripravovali spáchanie teroristického trestného činu. Možnosť viacerých teroristických ohrození nášho štátu a jeho záujmov v zahraničí súvisí s celosvetovým vývojom bezpečnostnej situácie. Bezpečnostnú situáciu na území SR v súvislosti s možnosťou teroristického ohrozenia ovplyvňujú viaceré faktory. Jedným z nich môže byť jej angažovanosť v medzinárodných organizáciách,
na zahraničných protiteroristických aktivitách a operáciách. Ďalším rizikovým faktorom sa taktiež javí prítomnosť subjektov na území SR, ktoré zastávajú vedúcu úlohu v celosvetovom protiteroristickom ťažení (USA, Rusko, Veľká Británia, Izrael). Rizikový činiteľ predstavuje tiež nelegálna migrácia teroristických skupín.
Uvedená charakteristika bezpečnostnej situácie z hľadiska možného teroristického útoku je aktuálna aj pre územie obce Močenok.
AMONIAK
Vzorec: NH3 (bezvodý alebo vodné roztoky s viac než 50% NH3)
UN Kód: 1005
Toxikologické vlastnosti:
Amoniak má dráždivé účinky. Pre svoju dobrú rozpustnosť
vo vode dráždi horné cesty dýchacie, nebezpečenstvo vážneho poškodenia organizmu je obmedzené. Má teda dobré varovné vlastnosti. Amoniak je zmyslovo zistiteľný pri koncentráciách 1 – 50 ppm. Pre dlhší pobyt je prijateľná koncentrácia 100 ppm a vzhľadom k návyku je možné vydržať asi hodinu pri koncentráciách 300 – 500 ppm. Polhodinový pobyt v koncentráciách 2500 ppm je životu nebezpečný a koncentrácie nad 5000 ppm rýchle usmrcujú. Koncentrácie vyššie ako 10000 ppm poškodzujú už priamo pokožku
a sú teda nebezpečné aj vtedy, ak sú dýchacie cesty chránené. Najvyššia prípustná koncentrácia priemerná je cca 60 ppm, medzná cca 115 ppm.
Špeciálna očista:
zamoreného terénu, budov a materiálu (náradia, strojov a pod.), ktoré bolizamorené amoniakom, sa uskutočňuje 3 – 5 % roztokmi minerálnych alebo organických kyselín. Najvhodnejšia je kyselina octová. Minerálne kyseliny, najmä kyselina chlorovodíková, vytvárajú pri reakcii s amoniakom hustú hmlu, ktorá môže špeciálnu očistu sťažovať.
Hlavné zásady poskytovania prvej predlekárskej a prvej lekárskej pomoci pri úniku:
Čpavok je bezfarebný plyn alebo kvapalina so štipľavým dráždivým zápachom, charakterizovaný ako toxická veľmi nebezpečná látka, pri normálnej teplote nereaktívna. Pri uvoľnení plynu sa tvorí veľké množstvo studenej hmly a leptavé výbušné zmesi. Hmla je ťažšia ako vzduch. Vznietenie môže nastať pôsobením vysokej teploty a silného zdroja energie. S vodou tvorí látka silne leptavé zmesi aj pri zriedení. Nad hladinou sa môžu tvoriť hmly a pary so silnými dráždivými účinkami. Pri kontakte s kyselinami vzniká veľmi prudká neutralizačná reakcia.
Zdravotné ohrozenie: Tekutina aj plyn dráždia silne až do ťažkého poleptania oči, dýchacie cesty, pľúca a kožu. Kŕč alebo edém glottis môže viesť k uduseniu. Vdýchnutie plynu vysokej koncentrácie môže mať za následok náhlu smrť. Styk s tekutinou vyvoláva ťažké omrzliny.
Príznaky: Pálenie, bolesti a poškodenie očí, nosných a hltanových slizníc a kože. Omrznuté časti tela majú bielu farbu. Dráždivý kašeľ najťažšieho stupňa, dušnosť. Krátkodobý účinok: koncentrácie 0,25% pár vo vzduchu je nebezpečná pri vdychovaní po dobu 30 min.
Prvá pomoc: Preniesť postihnutých na čerstvý vzduch, uložiť do pokojnej polohy, uvoľniť tesné súčasti odevu. Pri zástave dychu okamžite zaviesť umelé dýchanie alebo dýchanie pomocou prístroja, popr. priviesť kyslík. Zasiahnuté časti odevu, topánky, pančuchy okamžite vyzliecť a odstrániť. Postihnuté miesta na tele opláchnuť vodou a potom pokryť sterilným obväzom. Pri zasiahnutí očí premývať okamžite 10-15 min. vodou. K tomu účelu roztvoriť palcom a ukazovákom očné viečka a nechať pohybovať okom na všetky strany. Privolať lekára. Zranených nenechať prechladnúť. Omrznuté miesta netrieť. Postihnutých transportovať v ležiacej polohe. Pri nebezpečenstve straty vedomia uložiť a transportovať v stabilizovanej polohe na boku.
OXID SIRIČITÝ
Vzorec: SO2
UN Kód: 1079
Toxikologické vlastnosti: Oxid siričitý je bezfarebný plyn charakteristického štipľavého zápachu o hustote 3,62, dobre rozpustný vo vode. Má dráždivé účinky, ktoré sa prejavujú najmä na horných cestách dýchacích. Veľká akútna expozícia môže mať za následok zápal, alebo edém pľúc, vážny zápal drobných priedušiek, spojiviek a pod. Oxid siričitý je zmyslovo poznateľný skôr chuťou, ako čuchom a to už pri koncentráciách 1 ppm, 2 – 5 ppm je cítiť zreteľne a táto koncentrácia ľahko dráždi. Osoby, ktoré prichádzajú do styku s oxidom siričitým však majú otupený čuch a necítia ho ani pri vyšších koncentráciách. Koncentrácia okolo 10 ppm dráždi okamžite. Okolo 20 ppm sú už silne dráždené oči, do 50 ppm je dlhší pobyt v zamorenom priestore ešte možný. Koncentrácia 50 – 100 ppm je znesiteľná iba krátku dobu, koncentrácia nad 500 ppm už po veľmi krátkej dobe ohrozuje život. Koncentrácia 1000 ppm dráždi v priebehu niekoľkých minút vlhkú pokožku. Najvyššia prípustná koncentrácia priemerná je cca 4 ppm, medzná cca 8 ppm.
Špeciálna očista: zamorené priestory vyvetráme, oxid siričitý sa neodmoruje mokrou cestou, prípadné vzniknuté sulfozlúčeniny sú veľmi dobre rozpustné vo vode, odporúčajú sa teda oplachy materiálu veľkým množstvom vody.
OXID SIRIČITÝ
Vzorec: SO2
UN Kód: 1079
Toxikologické vlastnosti: Oxid siričitý je bezfarebný plyn charakteristického štipľavého zápachu o hustote 3,62, dobre rozpustný vo vode. Má dráždivé účinky, ktoré sa prejavujú najmä na horných cestách dýchacích. Veľká akútna expozícia môže mať za následok zápal, alebo edém pľúc, vážny zápal drobných priedušiek, spojiviek a pod. Oxid siričitý je zmyslovo poznateľný skôr chuťou, ako čuchom a to už pri koncentráciách 1 ppm, 2 – 5 ppm je cítiť zreteľne a táto koncentrácia ľahko dráždi. Osoby, ktoré prichádzajú do styku s oxidom siričitým však majú otupený čuch a necítia ho ani pri vyšších koncentráciách. Koncentrácia okolo 10 ppm dráždi okamžite. Okolo 20 ppm sú už silne dráždené oči, do 50 ppm je dlhší pobyt v zamorenom priestore ešte možný. Koncentrácia 50 – 100 ppm je znesiteľná iba krátku dobu, koncentrácia nad 500 ppm už po veľmi krátkej dobe ohrozuje život. Koncentrácia 1000 ppm dráždi v priebehu niekoľkých minút vlhkú pokožku. Najvyššia prípustná koncentrácia priemerná je cca 4 ppm, medzná cca 8 ppm.
Špeciálna očista: zamorené priestory vyvetráme, oxid siričitý sa neodmoruje mokrou cestou, prípadné vzniknuté sulfozlúčeniny sú veľmi dobre rozpustné vo vode, odporúčajú sa teda oplachy materiálu veľkým množstvom vody.
ANILÍN
Vzorec: C6H5NH2
UN Kód: 1547
Toxikologické vlastnosti:
je bezfarebná, na svetle žltnúca, charakteristicky zapáchajúca kvapalina. Je to najjednoduchší aromatický amín, aminoskupina je priamo viazaná
na aromatické jadro. Patrí medzi pomerne silné jedy. Toxicky pôsobí pri vdychovaní výparov, pri styku s pokožkou a pri požití. Prejavy otravy sú bolesť hlavy, cyanóza, malátnosť, strata orientácie, výnimočne kŕčové stavy. Dlhodobé vdychovanie pár resp. expozícia pokožky bez ochranných pomôcok môže viesť k poruchám nervovej sústavy a hemolýze.
Hlavné zásady poskytovania prvej predlekárskej
a prvej lekárskej pomoci pri neznámej látke
Chemické látky môžu vstupovať do teľa rôznymi spôsobmi (vdychovaním, perorálne, vstrebaním kožou). Pri poskytovaní prvej pomoci u neznámej látky je dôležité obmedziť kontakt s chemickou látkou, čo sa zabezpečí:
· okamžitým nasadením ochrannej masky zasiahnutej osobe
· zabezpečenie čo najrýchlejšieho odsunu do nekontaminovaného prostredia
· okamžitým sňatím odevu, čím sa zabráni vstrebávaním látky
· vypláchnutím očných spojiviek
· vykonaním hygienickej očisty
· obmedzením pohybu
Pri perorálnom požití chemickej látky treba vyvolať intenzívne dávenie. Dávivý reflex sa nesmie vyvolať u osôb v bezvedomí. V prípade neznámych chemických látok je prísne zakázané podávať mlieko, stolový olej a iné látky s obsahom tuku.
Vážnou komplikáciou otráv sú poruchy vedomia
Príznaky porúch bezvedomia sú:
· pri ľahkom stupni bezvedomia je postihnutý apatický, nejaví záujem o okolie, pospáva, je utlmený a spomalene reaguje,
· pri strednom stupni bezvedomia postihnutý reaguje len na silnejšie bolestivé podnety,
· v hlbokom bezvedomí je postihnutý bezvládny a nereaguje. U postihnutého je potrebné neustále sledovať dýchanie a krvný obeh, pričom ho treba uložiť do stabilizovanej polohy na boku,
· neustále sa kontrolujú základné životné funkcie, pri zastavení dýchania aplikujeme podávanie kyslíka a pri zastavení krvného obehu podávanie kyslíka spojené s nepriamou masážou srdca.
Spôsob varovania obyvateľstva
Varovanie obyvateľstva sa vykonáva varovnými signálmi:
„VŠEOBECNÉ OHROZENIE“ – dvojminútovým kolísavým tónom sirén pri ohrození alebo pri vzniku mimoriadnej udalosti, ako aj pri možnosti rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti,
„OHROZENIE VODOU“ – šesťminútovým stálym tónom sirén pri ohrození ničivými účinkami vody.
Koniec ohrozenia alebo koniec pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti sa vyhlasuje signálom „KONIEC OHROZENIA“ – dvojminútovým stálym tónom sirén bez opakovania.
Varovné signály a signál „KONIEC OHROZENIA“ sa následne dopĺňajú hovorenou informáciou prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.
Slovná informácia obsahuje deň a hodinu vzniku alebo skončenia ohrozenia, údaje o zdroji a druhu ohrozenia, údaje o veľkosti ohrozeného územia, základné pokyny pre činnosť obyvateľstva.
Preskúšanie prevádzkyschopnosti systémov varovania obyvateľstva sa vykonáva dvojminútovým stálym tónom sirén po predchádzajúcom informovaní obyvateľstva o čase skúšky prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Koordináciu preskúšavania týchto systémov vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Na území obce Močenok je varovanie obyvateľstva zabezpečované prostredníctvom obvodnej siete sirén autonómneho systému Duslo a.s. Šaľa. Elektronické sirény sú ovládateľné diaľkovo z ohrozujúcich subjektov a z koordinačného strediska integrovaného záchranného systému Nitra. Elektromotorické sirény sú ovládateľné miestne.
Záchranné práce
Okresný úrad riadi záchranné práce, ak nepatria do pôsobnosti iných orgánov štátnej správy, právnických osôb, fyzických osôb - podnikateľov alebo obcí; prednosta obvodného úradu je oprávnený ukladať úlohy a vydávať príkazy vedúcim iných štátnych orgánov, starostom obcí, štatutárnym orgánom právnických osôb a fyzickým osobám vo svojom územnom obvode súvisiace s riadením záchranných prác.
Záchranné práce vykonávajú základné záchranné zložky integrovaného záchranného systému, ostatné záchranné zložky integrovaného záchranného systému, útvary Policajného zboru a osoby povolané na osobné úkony.
Pri riadení záchranných prác sa ukladajú úlohy a vydávajú ústne alebo písomné príkazy na ich vykonanie a kontroluje sa ich plnenie. Ústne príkazy sa následne vyhotovujú v písomnej forme.
Príkazy sa vydávajú aj na
a) uvedenie síl a prostriedkov do pohotovosti,
b) rozvinutie miesta riadenia,
c) zaujatie záložného miesta riadenia,
d) určenie komunikácií na záchranné práce,
e) uzavretie ohrozeného alebo postihnutého priestoru,
f) vytvorenie podmienok na prežitie ohrozeného alebo postihnutého obyvateľstva,
g) skončenie prác na ohrozenom území alebo na území postihnutom mimoriadnou udalosťou,
h) povolanie na osobné úkony,
i) vecné plnenie,
j) odvolanie subjektov po vykonaní záchranných prác.
Opatrenia na zabezpečenie činnosti subjektov vykonávajúcich záchranné práce sú zamerané najmä na
a) zásobovanie vodou a potravinami určenými na ľudskú spotrebu,
b) dodávku elektrickej energie na osvetlenie a činnosť pracovísk a pohon agregátov,
c) zásobovanie pohonnými látkami a náhradnými dielcami,
d) dodávky materiálu na zabezpečenie činnosti jednotiek civilnej ochrany,
e) finančné zabezpečenie.
Monitorovanie územia je opatrenie nevyhnutné na zistenie a hodnotenie situácie pred vznikom mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky, v období jej trvania a po odstránení jej následkov. Cieľom monitorovania územia v oblasti ohrozenia je vyhodnotiť stav zložiek životného prostredia a zdravotného stavu osôb a zvierat, ktoré sú ohrozené mimoriadnou udalosťou spojenou s únikom nebezpečnej látky. Monitorovanie realizuje právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ, ktorá vyrába, skladuje a manipuluje s nebezpečnými látkami.
Regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov sa plánuje v oblasti ohrozenia a zabezpečuje sa súčasne s varovaním obyvateľstva. Reguláciou pohybu osôb a dopravných prostriedkov sa rozumie odklonenie dopravy, zabránenie vstupu nepovolaným osobám do oblasti ohrozenia, zabezpečenie plynulosti prechodu záchranných zložiek integrovaného záchranného systému, zabezpečenie plynulosti odsunu osôb z oblasti ohrozenia, zabránenie evakuovanému obyvateľstvu v predčasnom návrate, zabránenie rozširovaniu následkov pôsobenia nebezpečných látok mimo oblasti ohrozenia, určenie a zriadenie kontrolných stanovíšť.
Evakuácia a ukrytie osôb sa plánujú a realizujú v oblasti ohrozenia v závislosti od jeho druhu, pričom ukrytie sa realizuje v ochranných stavbách podľa osobitného predpisu (vyhl. MV SR č. 532/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany). Ak po vzniku MU spojenej s únikom nebezpečnej látky nemožno vykonať evakuáciu podľa osobitných predpisov (vyhláška MV SR č. 328/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o evakuácii) ochrana osôb sa zabezpečuje ukrytím v stavbách, v ktorých sa osoby nachádzajú. Plány evakuácie sú vypracované na stupni objekt, obec, okres.
Hygienická očista osôb je zameraná na obmedzenie pôsobenia alebo na odstránenie nebezpečných látok z povrchu ich tela a člení sa na
čiastočnú – ktorá zabezpečí obmedzenie pôsobenia nebezpečných látok na čo najmenšiu možnú mieru, pričom sa vykonáva ihneď po kontaminácii dostupnými prostriedkami,
úplnú – ktorá zabezpečí odstránenie nebezpečných látok z povrchu tela, pričom sa plánuje vopred a vykonáva sa v čo najkratšom čase po opustení kontaminovaného priestoru špeciálnymi jednotkami civilnej ochrany alebo v iných vhodných priestoroch.
Individuálna ochrana osôb sa zabezpečuje improvizovanými prostriedkami a špeciálnymi prostriedkami individuálnej ochrany, ktoré sa používajú bez vyzvania ihneď po varovaní obyvateľstva po vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky pričom
improvizovanými prostriedkami – sa rozumejú prostriedky, ktoré sa zhotovujú na ochranu dýchacích ciest, očí a nekrytých častí tela z bežne dostupných materiálov, ktoré sú určené len na nevyhnutný čas pri evakuácii alebo na krátkodobý nevyhnutný pohyb vonku,
špeciálnymi prostriedkami individuálnej ochrany osôb – sa rozumejú ochranné pomôcky dýchacích ciest a povrchu tela pôsobiace proti účinkom nebezpečných látok.
Ďalšie informácie súvisiace s plánom ochrany obyvateľstva je možné získať na Okresnom úrade Šaľa, odbore krízového riadenia, ulica Hlavná 2/1, poprípade na telefónnom čísle 0961 34 2041 alebo e-mailovej adrese oco@sa.vs.sk.
Zverejnené informácie sú v súlade so zákonom NR SR číslo 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a nevzťahujú sa ne žiadne obmedzenia vyplývajúce zo zákona NR SR číslo 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona NR SR číslo 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov.
Pred pridaním komentára je potrebné sa prihlásiť !
Zatiaľ bez komentárov. Pridajte prvý komentár.
Poskytujeme Vám možnosť komentára, pričom si vyhradzujeme právo redakčne upraviť a uverejniť ktorýkoľvek z tu publikovaných diskusných príspevkov. Diskusné príspevky obsahujúce vulgarizmy, rasové narážky a iné spoločensky, morálne a eticky neprípustné skutočnosti má právo administrátor vymazať. Pokiaľ narazíte na takéto príspevky odošlite ich formulárom "nahlásiť príspevok" ktorý je automaticky vygenerovaný ku každému príspevku, alebo kontaktujte administrátora.