Poľovnícke združenie Zálesie

Poľovníctvo má v Močenku – tak ako v každej väčšej obci, v ktorej sídlila aj šľachta – svoje hlboké korene a bohaté tradície. 
Po rozpade Rakúsko-Uhorska bol na Slovensku v roku 1920 založený Lovecký ochranný spolok, ktorý si, ako uvádzali stanovy, kládol za cieľ podporovať uplatňovanie zákonov o poľovníctve, chrániť záujmy vlastníkov poľovných revírov, starať sa o ich zveľaďovanie, potláčať a trestať pytliactvo. Močenskí poľovníci sa od jeho vzniku organizovali pod jeho záštitou.

V dobových prameňoch sa zachovala zmienka o existencii menších revírov. Revír Síky (cca 500 ha) vlastnil Biskupský úrad v Nitre a prenajatý ho mali páni MUDr. Žilinčan a Eugen Oravský z Nitry. Druhý revír tvoril Urbársky les (cca 260 ha) – išlo vlastne o polia, ktoré boli majetkom roľníkov v Močenku. Prenajímali si ho bohatí gazdovia, ktorí poľovali súkromne.

Prirodzene, po roku 1948 sa organizovanie poľovníctva mení, poľovnícke spolky postupne prechádzali pod tzv. ľudovú správu, začalo sa rozvíjať ľudové poľovníctvo. Na začiatku kolektivizácie družstevníci v roku 1953 založili poľovnícku spoločnosť pod vedením Michala Nováka, vtedajšieho podpredsedu roľníckeho družstva. V roku 1957 vzniklo Poľovnícke združenie, ktorému predsedal Imrich Horváth a do ktorého bola začlenená aj predchádzajúca spoločnosť, vedená M. Novákom. Zakladajúcimi členmi okrem predsedu boli: Jozef Braun, Michal Novák, Vendelín Malárik, Dezider Szabó, Ondrej Szabó, Eugen Szabó, Ján Mihálik, Anton Braun, Štefan Mihálik, Jozef Konečný. Poľovnícke združenie malo domáci názov – Močenok I.

Po roku 1958 boli však v Močenku až tri poľovnícke spoločnosti: I. – prvá pod vedením I. Horvátha, II. – druhú tvoril Revír Háj – Urbánsky les, ktorý mali v prenájme viacerí lovci a III. – Revír Síky, bývalý majetok Biskupského úradu, ktorý sa stal súčasťou Štátneho majetku vo vtedajších Sládečkovciach (viedol ho Štefan Szoloszy). V roku 1964 na základe zákona došlo k zlúčeniu prvých dvoch združení a tzv. Horný a Dolný revír tvorili jedno poľovnícke združenie, zatiaľ čo Revír Síky – Štátny majetok Sládečkovce zostal samostatný. Ako vidno v 60. rokoch 20 storočia sa odohralo v organizovaní poľovníctva v Močenku viacero zmien, ktoré napokon vyústili do vytvorenia jedného Poľovníckeho združenia Pokrok Sládečkovce, ktoré disponovalo výmerou 3592 ha poľovnej plochy, vrátane lesných a vodných plôch. Dnešný močenský revír je o čosi menší a pracujú v ňom tri poľovnícke organizácie.

Katastrálne územie poľovníckeho revíru leží v teplej klimatickej oblasti s miernou zimou a dlhším slnečným svitom. Ide o jednu z najsuchších oblastí na Slovensku. Dané územie možno charakterizovať ako nízke, mierne zvlnené roviny až pahorkatiny, patriace do Nitrianskej sprašovej tabule. Celé prináleží do kukuričného výrobného typu. Dnešný poľovnícky revír Zálesie v Močenku je zatriedený do poľovníckej oblasti Malá zver – M – VII. Je tu zoskupená zver ako: zajac poľný (najdôležitejšia poľovná zver oblasti), jarabica, bažant. Ďalej sa tu vyskytuje srnčia zver, diviačia zver, občas sa sem zatúla aj muflón. Zastúpenie tu má aj líška, kuna, tchor, lasica. Z pernatej zveri vrana, straka, sojka, myšiak hôrny, kačica divá pri ťahu na jar a v jeseni, sluka a hus divá.

Poľovníckemu združeniu Zálesie v súčasnosti predsedá Ing. Miroslav Pápay. Kráča v šľapajach zakladateľov organizovaného poľovníctva – dedov a pradedov, ktorí sa vzorne starali o revíry. Usiluje sa zachovať a zveľadiť prírodný dar pre ďalšie generácie.

DISKUSIA

Pred pridaním komentára je potrebné sa prihlásiť !

Zatiaľ bez komentárov. Pridajte prvý komentár.

UPOZORNENIE!

Poskytujeme Vám možnosť komentára, pričom si vyhradzujeme právo redakčne upraviť a uverejniť ktorýkoľvek z tu publikovaných diskusných príspevkov. Diskusné príspevky obsahujúce vulgarizmy, rasové narážky a iné spoločensky, morálne a eticky neprípustné skutočnosti má právo administrátor vymazať. Pokiaľ narazíte na takéto príspevky odošlite ich formulárom "nahlásiť príspevok" ktorý je automaticky vygenerovaný ku každému príspevku, alebo kontaktujte administrátora.