Charakteristika Folklórneho súboru Sečkár Močenok

Folklórny súbor Sečkár sa zaoberá prezentovaním ľudových tancov, hier a piesní z Močenku a okolia (Nitrianskeho kraja), ale aj iných kútov Slovenska. Vznikol v roku 2016 z členiek tanečnej zložky Folklórnej skupiny Močenčanka, vtedy s trénerom Ľubomírom Gregorom. Folklórny súbor Sečkár prešiel od svojho vzniku určitými zmenami, ako možno vidieť z nasledujúcich prehľadu informácií o členoch súboru.

Vznik: 24.7. 2016 (prvé vystúpenie ako FS Sečkár)

Počet členov: 18 (ku dňu 3.3.2020)

Počet všetkých členov počas doby fungovania: 35

Vedúca súboru: Monika Hanáková (od 02/2019)

                           Lívia Leššová        (2016-01/2019)

Hra na heligonke: Jozef Šuvada

                               Kristína Fidlerová (2018-2019)

                               Lívia Leššová – príležitostne

Vedenie tréningov a zostavovatelia choreografií: Lívia Leššová, Lenka Leššová, Monika Leššová, Stanislava Šimková (rod. Lenčéšová); Monika Hanáková; Aurel Keszely – tréner od 2019

Spevácka zložka: Monika Leššová, Lýdia Lenčéšová, Hedviga Lenčéšová, Stanislava Šimková (rod. Lenčéšová) – do 2019, Martina Kútna (2019)

Logo FS Sečkár je vytvorené v súlade s názvom folklórneho súboru a obcou Močenok. Použité sú obecné farby (modrá, žltá, biela) a zároveň aj motív klasov, ktoré sú aj v obecnom znaku. Tvar písmena "S" (ako "Sečkár") je v logu zakomponovaný tak, že je tvorený ramenom muža a kosou, ktorú drží opretú o zem. Symboly kosy a klasov súvisia s názvom súboru a sečkárskym tancom, ktorým sečkári napodobňovali starý spôsob rezania slamy. Tento tanec je aj v repertoári FS Sečkár. Postavy muža a ženy symbolizujú potrebnú spoluprácu a harmóniu muža a ženy nielen pri práci ale aj tanci (autor loga: Monika Hanáková, 2018).

Prezentované tance a pásma: Sečkár – pásmo tancov, Verbung, Komár, Zajačí, Vareškový, Mala som ja ve fertuške, Šuhajko, Mojše, tance z Telgartu – Vo trojo a párový tanec; Karička z Parchovian, Sarkuraz; detské pásma hier a tancov (najmä z Palárikova, Šurian, Nových Zámkov, Hájskeho, Močenku inšpirované publikáciou Krajského osvetového centra Enci, benci, na kamenci).

Svojimi vystúpeniami spestrujú členovia FS Sečkár kultúrne podujatia v Močenku, ako sú Gorazdov Močenok, Dni obce Močenok, Fašiangy, Stavanie Mája, Vianočné trhy, schôdze miestnych organizácií (OZ Rubín, Klub dôchodcov), Míľa pre mamu. Zúčastnili sa tiež podujatí v obciach Nitrianskeho kraja: Horná Kráľová (hody, vianočné trhy), Šaľa (Fašiangy), Folklórny deň v Jarku (2017), Dni folklóru vo Vrábľoch (2017, 2019), Janíkovce (2019, matičné slávnosti), Horné Lefantovce (Jánske slávnosti, 2017, 2019). V zahraničí sa zúčastnili dožinkov v družobnom meste Vracov v roku 2019. V roku 2018 bol dokonca súbor so svojimi tancami a spevom súčasťou divadelného predstavenia „Návrat k našim koreňom“, ktoré organizovala Matica slovenská. Členovia sa snažia zachovávať a oživovať tradície späté s obcou Močenok nielen prostredníctvom tancov, ale aj tradičnou polievačkou na Veľkonočný pondelok, ako aj Čepčením nevesty na svadbách sprevádzaným hudbou, spevom a tradičnými vinšmi a zvykmi.

Od roku 2018 má súbor aj detskú tanečnú zložku, s ktorou má v pláne postupne nacvičiť pásma detských hier a tancov z Nitrianskeho kraja. Starší členovia nášho súboru nacvičujú pod vedením Aurela Keszelyho (zo Šale) tance z rôznych regiónov Slovenska (Telgárt, Liptov, Veľké Zálužie, Myjava, Horehronie), ale aj prezentujú staršie choreografie.  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Repertoár tancov FS Sečkár

Močenok je jednou z obcí, v ktorej sa dochoval Sečkársky tanec, ktorý kedysi tancovali sečkári v Nitrianskej stolici a rôznych obmenách (v podaní mužov, ale aj tancovaný mužom a ženou) tancovala FS Močenčanka. FS Sečkár sa snaží pokračovať v zachovaní tohto tradičného tanca.

 

Tance z okolia Močenka:

 

Sečkársky (pásmo začínajúce sečkárskym tancom)

- spolu asi 10 min., sprevádzané spevom a hrou na harmoniku:

1. 1. 1. Sečkársky tanec – pieseň Rezal sečkár sečku

      2. tanec (dievčatá) – piesne: Kukurica strapatá, Keby ja vedela, kde budem nevestu; Mám frajíra, neni mi je doma

      3. tanec (párový) – piesne Keď som išla seno hrabať na lúčku; Mala som milého čo sa myší bál; Tancuj, tancuj, vykrúcaj

Jabĺčko

• 2 min., sprevádzaný hamonikou a spevom

• dievčenský tanec, prvky z Nitrianskeho kraja sprevádzané hrou na harmonike a spevom

• piesne: Keď som išiel po Močenku, na rohu Marka bosá; Červené jabĺčko vo vačku mám, Sedemdesiat sukien mala

 

Čerešne – predtým tancované, dievčenský tanec, piesne: Mala som ja ve fertuške čerešne, Tancovala by som, Cukor jedla kávu pila

 

Mojše

• párový tanec, židovský, typicky tancovaný aj v Močenku ale aj v širšom okolí, tvorený najmä polkou a valčíkom

• 2 min., doprovod – hudobná nahrávka (bez spevu)

 

Trasený

• čardáš, tanec z Hornej Nitry, (z okolia Pravna a Poluvsia)

• párový

 

 

Iné tance

Z iných tancov má zo svojho oficiálneho fungovania nacvičený tanec z Telgártu.

 

Telgárt

• tanec svižný, charakteristický dupaním, spolu 5 min., sprevádzaný harmonikou a spevom

• dievčenský – piesne: Ňe do trňa, Ňe do trňa; Trnky, trnky, duša moja; Padá dižď, padá dižď

• párový – piesne: Umočil ma diždik; Frajere, frajere; Už je po polnoci

DISKUSIA

Pred pridaním komentára je potrebné sa prihlásiť !

Zatiaľ bez komentárov. Pridajte prvý komentár.

UPOZORNENIE!

Poskytujeme Vám možnosť komentára, pričom si vyhradzujeme právo redakčne upraviť a uverejniť ktorýkoľvek z tu publikovaných diskusných príspevkov. Diskusné príspevky obsahujúce vulgarizmy, rasové narážky a iné spoločensky, morálne a eticky neprípustné skutočnosti má právo administrátor vymazať. Pokiaľ narazíte na takéto príspevky odošlite ich formulárom "nahlásiť príspevok" ktorý je automaticky vygenerovaný ku každému príspevku, alebo kontaktujte administrátora.