Močenskí veriaci navštívili mesto Betlehem

Svätá zem je krajinou, kde Boh mimoriadne oslovil celé ľudstvo. Je krajinou zasľúbenou, je zemou, kde sa začali písať a tvoriť dejiny spásy človeka, zemou ťažko skúšanou, dobýjanou, získavanou i vykúpenou...

Takéto a mnohé iné vyjadrenia sme čítali a počúvali počas príprav na púť pútí. Ale keďže sa hovorí, že raz vidieť je viac ako stokrát počuť, s napätím sme čakali, čo vo Svätej zemi uvidíme a či sa naplnia naše očakávania. V piatok 10.februára 2017 saslávením svätej omše začalo dobrodružstvo 102 farníkov z Močenku, Hornej Kráľovej a okolitých farností nazvané Po stopách Ježiša Krista.
Po svätej omši a záverečných želaniach šťastnej cesty od pánafarára a rodinných príslušníkov pútnikov sa už oba autobusy vydali na letisko do rakúskeho Schwechatu, odkiaľ štartovalo lietadlo do Tel Avivu. Po asi trojapol hodinovom pohodovom lete už na nás na letisku v Tel Avive čakali autobusy so sprievodcami, ktoré nás odviezli do hotela STAR v Betleheme.
Napriek tomu, že už v autobuse sprievodca upozorňoval na to, že kultúra, mentalita, prostredie a celkový životný štýl Izraelčanov je úplne iný ako u Európanov, skutočnosť bola aj tak prekvapujúca. Prvý dojem po prebudení sa v sobotu ráno bol fascinujúci. Nádherné kamenné mesto rozkladajúce sa na kopcoch posiatychskalami, sem-tam zarastené trávou či palmami, domáci predavači vytrvalo ponúkajúci svoj tovar, spev muezínov rozliehajúci sa nad celým Betlehemom v presne určenom čase nás akoby preniesliv histórii desaťročia naspäť.

Prvá zastávka – mesto Betlehem
Púť sme začali v meste Betlehem. Betlehem (Dom chleba)patrí medzi najstaršie mestá, spomínané už v knihe Genezis. V tomto meste sa narodil kráľ Dávid, tu bol aj pomazaný za kráľa, preto má toto mesto prívlastok Dávidovo. Na ceste do Dávidovho mesta Ráchel (žena Jakuba) porodila Benjamína, ale pri pôrode zomrela. Na jej hrob sa doteraz ženy chodia modliť za plodnosť. Z Betlehema pochádzal aj svätý Jozef. Pozreli sme si Jaskyňu mlieka, kde sa podľa tradície počas úteku do Egypta zastavila Svätá rodina. Tu, pri kojení malého Ježiška, kvapka mlieka, ktorá padla na zem, spôsobila zafarbenie horniny na bielo. V tomto chráme sa rehoľné sestry bez prestania modlia za rodiny s problémami počatia.
Najviac sme sa však tešili na Baziliku narodenia Ježiša Krista. Vchod do nej bol cez tzv. bránu pokory, ktorá dostala svoje meno na základe svojej výšky (120cm).Odmenou za trojhodinové čakanie bola návšteva Jaskyne narodenia Pána, v ktorej je na mieste narodenia umiestnená štrnásťramenná strieborná hviezda s latinským nápisom: „Tu sa z Márie Panny narodil Ježiš Kristus.“ Pre veriacich, ktorí mali záujem, bola možnosť navštíviť toto vzácne miesto viackrát počas týždňa na rannej svätej omši v skorých ranných hodinách s pátrom Solčianskym. Hneď vedľa sa nachádza františkánsky Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej. Pozreli sme si aj Karmelitánsky kostol, postavený svätou Máriou od Ukrižovaného Ježiša (Miriam). Táto rehoľníčka a mystička bola obdarená stigmami a transverbáciou srdca, bilokáciou, videním budúcnosti a ďalšími darmi.

Symbolický krst pri rieke Jordán
V nedeľu smerovali naše kroky do Betánie. Po svätej omši v Kostole svätého Lazára sme sa presunuli k rieke Jordán, cez ktorú prechádza hranica medzi Jordánskom a Izraelom. Tak ako bol niekedy pokrstený Ježiš Kristus v rieke Jordán, tak sme aj my stáli na brehu Jordánu, obnovili si krstné sľuby a prítomní kňazi nás symbolicky pokrstili.
Potom sme sa odviezli do národného parku Masada. Obrovské sídlo si dal postaviť Herodes Veľký ako svoje hlavné mesto, nikdy tam však nebýval. Vykopávky odkryli zvyšky pevnosti, sklady, nádrže, kúpeľné domy, paláce, synagógy a obradné kúpele. Najväčším nálezom bola kniha Sirachovho syna v hebrejčine.
Na vápencovej planine nad Mŕtvym morom sa nachádza usadlosť Qumran, kde sa v r. 1947 uskutočnil najúžasnejší archeologický nález minulého storočia – boli nájdené zvitky starobylých rukopisov Svätého písma. Vykopávky odkryli tiež zvyšky kláštora pre mužov, kde komunita Esénov študovala a opisovala Božie slovo, a tak si zarábala na živobytie. Poobede sme využili pekné počasie a zastavili sme sa pri najslanšom mori sveta. Nadnášajúca voda Mŕtveho mora nám poskytla príjemný relax. Videli sme Horu pokušenia, kde diabol pokúšal Ježiša, a najstaršie a najnižšie položené mesto sveta – Jericho (mesto datlí), ktoré bolo pravdepodobne prvým miestom, kde sa človek natrvalo usadil. Je to tiež mesto zázrakov – Izraelčania ho dobyli za hlaholu trúb.Odtiaľto bol vzatý do neba prorok Eliáš a prorok Elizeus tu ozdravil vodu soľou. V meste je doteraz známy planý figovník, na ktorý vyliezol Zachej, aby lepšie videl Ježiša. Známy je aj zázrak uzdravenia slepca Bartimeusa, ktorého Ježiš uzdravil pri chráme.

Zaradoval som sa, keď mi povedali: Pôjdeme do domu Pánovho, naše nohy už stoja v tvojich bránach Jeruzalem. Žalm 122
Takúto radosť sme pociťovali aj my v pondelok pri vstupe do Jeruzalema. Mesto je v súčasnosti rozdelené na štyri časti: kresťanskú, židovskú, moslimskú a arménsku. Pre pútnikov sú atraktívne najmä brány a múry Jeruzalema a takisto Staré mesto, ktoré je ohradené hradbami. Po svätej omši slávenej v Kostole svätého Pavla sme navštívili františkánsky kostol v Bethfage na úpätí Olivovej hory, ktorý je známy vstupom Pána Ježiša do Jeruzalema, a potom Kostol Pater Noster–Otče náš. Táto modlitba je tu zobrazená vo viac ako 60 jazykoch. Nechýbala ani v slovenčine. Navštívili sme Olivovú horu, Baziliku Agónie, Jaskyňu zrady, Getsemanskú záhradu, Večeradlo – dejisko poslednej večere–, ustanovenia Eucharistie, sviatosti zmierenia a kňazstva, miesto zoslania Ducha Svätého, ďalej Kostol usnutia Panny Márie, nazývaný aj matkou všetkých kostolov – v strede krypty je socha Panny Márie v životnej veľkosti v polohe zosnulých – a Kostol hrobu Panny Márie – má tvar krypty vysekanej do skaly, nachádza sa tu aj hrob rodičov Panny Márie Joachima a Anny a svätého Jozefa, jej ženícha a Dávidov hrob.

Obnova manželských sľubov
Medzi Kafarnaumom a Nazaretom sa nachádza Kána Galilejská, ktorú sme navštívili v utorok. Kána (Dedina nevesty) bola svedkom prvého Kristovho zázraku – premeneniavody na víno. Našla sa tu jedna zo šiestich kamenných nádob. V deň svätého Valentína si v Kostole zázraku premenenia vína až 15 manželských párov z našich radov počas svätejomše obnovilo svoje manželské sľuby. Dokladom a cennou pamiatkou je certifikát o tomto obnovení potvrdený miestnym farárom. Cestou do Galiley sme sa zastavili v kostole Stella Maris, pozreli sme si Eliášovu jaskyňu a miesto úcty Panny Márie Škapuliarskej.

Potom sme sa vybrali na horu Tábor. Tí zdatnejší peši, ostatní taxíkom. Túra by to bola pekná, nebyť výdatného dažďa. Na vrchu je postavený Kostol premenenia Pána. Z terás kostola bol rozhľad skoro po celej Galilei. V kostole sa nachádza kaplnka zasvätená Mojžišovi a v nej je umiestnený ťažký kríž, ktorý niesol jeden bavorský pútnik na svojich pleciach najskôr do Ríma a potom až do Svätej zeme ako obetu za seba, svojich synov a celý nemecký národ. Odtiaľ sme išli do Nazareta, kde sme boli na jednu noc ubytovaní. Večer sa potom časť pútnikov spolu s pátrom Solčianskym išla pomodliť medzinárodný ruženec do Baziliky zvestovania Pána. Tento ruženec bol výnimočný v tom, že desiatky ruženca sa modlili v rôznych jazykoch. Tak sa jeden desiatok modlil aj v slovenskom a jeden v maďarskom jazyku, oba predmodlievali naše farníčky.

Spoločná návšteva Baziliky zvestovania Pána
V stredu sme opäť –tentokrát už všetci – navštívili Baziliku zvestovania Pána. Je zaujímavá tým, že jej kupola má tvar prevrátenej ľalie. Vnútro chrámu predstavujú dva kostoly: spodný kostol, ktorý uchováva Jaskyňu zvestovania ako príbytok Panny Márie, a vrchný kostol, ktorý je zasvätený Márii ako Matke Cirkvi. V nádvorí baziliky majú štáty sveta vyobrazenú Pannu Máriu ako svoju patrónku. Pri slovenskej patrónke – Panne Márii Sedembolestnej – naši speváci zaspievali mariánske pútnické piesne.

K Bazilike zvestovania je pripojený Kostol svätého Jozefa, ktorý je postavený nad kryptou.Tá je zasvätená Svätejrodine a slúžila ako príbytok a zároveň aj tesárska dielňa svätého Jozefa.
Na Hore blahoslavenstiev sa nachádza Kostol blahoslavenstiev, odkiaľ zaznela Reč na hore. Kostol je postavený v tvareosemuholníkapripomínajúceho8 blahoslavenstiev napísaných na stene. Pozdĺž chodníka ku kostolu sú tieto blahoslavenstvá vyryté v kameňoch. V tento deň sme slávili svätú omšu v areáli tohto úžasného miesta s výhľadom na Genezaretské jazero.

Po stopách svätého Petra
Kafarnaum– najbohatšie mesto v Galilei – bolo ďalšouz našich zastávok. Bývali tam svätýPeter a svätýOndrej. Ježiš tu žil a pôsobil vyše 20 mesiacov – v Kafarnaume sa odohralo veľa zázrakov: uzdravenie chromého, Petrovej svokry, vyhnanie zlých duchov z človeka do svíň, uzdravenie chorej na krvotok, uzdravenie Jairovej dcéry,... Nad domom svätého Petra je postavený kruhový sklený Chrám svätého Petra. Sú tu vykopávky mesta, socha svätéhoPetra a zvyšky synagógy, v ktorejJežiš kázal. Blízko Kafarnauma – v Tabghe – sme si pozreli Kostol rozmnoženia chlebov a rýb a Kostol Primátu svätého Petra, kde sa Ježiš trikrát zjavil učeníkom po zmŕtvychvstaní. Na tomto mieste s nimi jedol rybu.Na pamiatku tejto udalostimá skala vo vnútri kostola názov MENSA CHRISTI – Kristovstôl. Podvečer sme sa vracali do Betlehema. Jedna skupina sa zastavila v Magdale, odkiaľ pochádzala Mária Magdaléna. Druhá skupina pokračovala hlbšie do púšte na tzv. vyhliadku, odkiaľ sme videli kláštor vytesaný do skaly. Spolu so zapadajúcim slnkom to bola úchvatná scenéria.
Krížová cesta
Vo štvrtok sme na predmestí Betlehema navštívili lokalitu zvanú Pole pastierov a Jaskyňu Pastierov. Tu sa podľa legendy zjavili pastierom anjeli a oznámili im radostnú zvesť o narodení Spasiteľa. Bezpochyby najdôležitejšou a najočakávanejšou udalosťou dňa, aj celého týždňa, bola
VIA DOLOROSA (Cesta utrpenia)– krížová cesta. Via Dolorosa symbolizuje poslednú cestu Ježiša od miesta obžaloby až po miesto ukrižovania – z pevnosti Antónia až na Kalváriu – Golgotu.Viedla úzkymi ulicami starého mesta Jeruzalema za kriku predavačov atrhovníkov ponúkajúcich svoj tovar. Potrebovali sme veľkú dávku sústredenia, aby sme vládali sledovať dej krížovej cesty, ktorá bola obetovaná za kňazov. Jednotlivé zastavenia boli označené kaplnkami (Kaplnka odsúdenia, Kaplnka bičovania, Kaplnka arménskych katolíkov, Kostol Panny Márie Bolestnej, Františkánska kaplnka, Kostol svätej Veroniky)alebo nápismi na múroch. Päť zastavení bolo v Bazilike svätého hrobu.

Stúj, noho! Posvátná místa jsou, kamkoli kráčíš.... /J.Kollár: Slavy dcera, úryvok/.
Vstúpili sme do Baziliky svätého hrobu, ktorá je najsvätejším miestom kresťanov. Je postavená nad miestom popravy a hrobu Ježiša.Na tomto posvätnom mieste sa len málokto ubránil dojatiu.Vpravo strmým schodiskom sme vyšli na vrchol Golgoty. Pod oltárom a sklom bolo vidieť kameň, kde stál Kristov kríž. Cez otvor sme sa mohli tohto kameňa dotknúť. Pod Golgotou je Adamova kaplnka s jeho hrobom. Privstupe do baziliky sa nachádzakameň balzamovania, na ktorom pripravili telo Ježiša pred uložením do hrobu.

Prišli sme ku Kaplnke Božieho hrobu. V prvej časti, v Kaplnke anjela, je uložený kameň, ktorým bol hrob zakrytý. V druhej časti sa nachádza bývalá jaskyňa autentického hrobu. Po stranách baziliky sa nachádza komplex kaplniek, aj časť stĺpa, pri ktorom bol Ježiš bičovaný. V suteréne baziliky je cisterna, kde hádzali priečne ramená krížov. Svätá Helena našla relikviu. Kaplnka je zasvätená svätej Helene a Povýšeniu Svätého kríža.
Na sklonku dňa sme chvíľu pobudli pri západnom múre zboreného Jeruzalemského chrámu, tzv. Múre nárekov. Toto miesto predstavuje pre Židov najposvätnejšie miesto na svete. Mali sme možnosť sledovať, s akou hlbokou vierou a zanietením sa hlavne mladí ľudia, prevažne Židia, modlia a predkladajú svoje prosby. Na tomto mieste sa viacerým z nás vynorila otázka o hĺbke našej viery.

Záver púte
V posledný deň nášho putovania sme cestou na letisko navštívili ešte AinKarim– mesto, kde sa narodil Ján Krstiteľ a kde Panna Mária navštívila svoju príbuznú Alžbetu. Záverečnú pútnickú svätú omšu sme mali v Kostole narodenia svätého Jána Krstiteľa. V chráme sa nachádza jaskyňa Benedictus, s označením miesta narodenia Jána Krstiteľa s nápisom Tu sa narodil Pánov predchodca. Na nádvorí na tabuľkách je popísaná modlitba Zachariáša– Nech je zvelebený Pán Boh – vo viacerých jazykoch, aj v slovenčine. V Hornom kostole – Kostole Navštívenia –sa nachádza na múre na keramických tabuľkách v 41 jazykoch Máriin chválospev –Magnifikát– Velebí moja duša Pána…a nechýbal ani v slovenčine.Na záver sme ho zaspievali ako poďakovanie za celý týždeň.
Veľká vďaka patrí nášmu pánovi kaplánovi Ľubošovi Mihálkovi, že zorganizoval a vybavil túto púť a nebál sa vycestovať s takou veľkou skupinou do ďalekej krajiny.Taktiež mu ďakujeme za celebrovanie svätých omší, Viliamovi Zemančíkovi za nezabudnuteľné kázne, Michalovi Mesjarovi za pomoc pri svätých omšiach, Jánovi Majerníkovi za úžasný doprovod a výklad biblických textov počas púte, Antonovi Solčianskemu za sprievodné slovo a duchovný večerný program a Petrovi Michalovovi za modlitby, ktorými nás sprevádzal z domova.A v neposlednom rade patrí vďaka aj všetkým pútnikom za disciplínu, súdržnosť a dobrú atmosféru počas celej púte.

• Všetko
• Fotografie
• Videá
• Odkazy

• 
• 

DISKUSIA

Pred pridaním komentára je potrebné sa prihlásiť !

Zatiaľ bez komentárov. Pridajte prvý komentár.

UPOZORNENIE!

Poskytujeme Vám možnosť komentára, pričom si vyhradzujeme právo redakčne upraviť a uverejniť ktorýkoľvek z tu publikovaných diskusných príspevkov. Diskusné príspevky obsahujúce vulgarizmy, rasové narážky a iné spoločensky, morálne a eticky neprípustné skutočnosti má právo administrátor vymazať. Pokiaľ narazíte na takéto príspevky odošlite ich formulárom "nahlásiť príspevok" ktorý je automaticky vygenerovaný ku každému príspevku, alebo kontaktujte administrátora.