V rímskokatolíckej cirkvi sa obdobie pred Veľkou nocou nazýva pôstnym obdobím. Začína sa Popolcovou stredou, čo je streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. V tomto roku to bola streda 10. februára. „Obdobie veľkého pôstu sa každoročne nesie v znamení skutkov pokánia a skutkov milosrdenstva. Ako býva zvykom, sme aj v našej farnosti na Popolcovú stredu prijímali sveteninu, ktorá pozostáva z toho, že sa urobí znak kríža popolom na čelo a pritom sa vyslovia tie slová buď „Kajajte sa a verte evanjeliu“, alebo „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“. Tieto slová sú však častokrát zle pochopené, pretože nemajú byť pochopené, že nás nútia k nejakým skutkom pokánia, že to znamená, že musíme si niečo odriekať, musíme niečo dobré robiť, ale práve naopak, tieto slová by mali pre nás znamenať to, že si uvedomíme predovšetkým Božiu lásku k nám a že všetko, čo máme je z Božej lásky k nám. Z tejto Božej lásky sme boli stvorení, vďaka tejto láske sme boli vykúpení a vďaka nej môžeme dosiahnuť spásu a večný život. Keď pochopíme tento pravý zmysel Božej lásky a božieho milosrdenstva k nám, pochopíme aj zmysel pôstneho obdobia a pochopíme aj to, že nie musíme, ale chceme konať skutky pokánia, alebo skutky lásky a milosrdenstva voči druhým ľuďom,“ objasnil kaplán farnosti sv. Klimenta dp. Ľubomír Mihálka. Pôstne obdobie, ktoré sa začína Popolcovou stredou sa končí Veľkým piatkom. Oba tieto dni sú dňami prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitých pokrmov.
Pôst je obdobím, kedy by sa mali veriaci snažiť o zmenu zmýšľania, majú rozjímať nad svojím životom, ľutovať svoje hriechy. Na hlboké rozjímanie a pripomenutie si Kristovho utrpenia je vyhradený Veľký týždeň. Celý 40-dňový pôst má aj veľký symbolický význam – Ježiš sa postil 40 dní pred svojim verejným vystúpením, rovnako dlho sa postil Mojžiš na vrchu Sinaj, 40 dní bola zem zaliata vodou počas potopy sveta a podobne. Reálne má pôstne obdobie síce viac ako 40 dní, pretože sa doňho nezapočítavajú nedele, ale to na jeho podstate nič nemení. Pôstne obdobie môže znamenať pre veriacich aj určitú formu obrody – tým, že sa akoby pozastavia, viac premýšľajú, modlia sa, meditujú, či obetujú sa si akoby očistia nielen telo, ale i myseľ. „Chcel by som na začiatku tohto pôstneho obdobia, predovšetkým teraz v roku Milosrdenstva, kedy si obzvlášť pripomíname to, ako je Otec Boh milosrdný k nám, popriať všetkým našim farníkom, ale i sebe, aby sme tento pôstny čas využili na osobné stretnutie s naším Pánom, aby sme sa vedeli aj vo vnútri stíšiť, prijať náruč nášho Otca, jeho odpustenie, jeho lásku a potom vďaka tomu, keď to prijmeme, aby sme my sami vedeli odovzdávať lásku a tie skutky milosrdenstva našim blízkym, ktorí sú denne okolo nás. Ešte raz prajem všetkým, aby sme z toho popola, ktorým sme boli poznačení vydolovali ten večný a radostný život,“ poprial dp. Mihálka. Všetci kresťania majú príležitosť prežiť toto obdobie veľmi aktívne, napriek tomu, že sa nazýva obdobím pôstu a lepšie vnímať Boží hlas, ktorý sa im prihovára, zamyslieť sa nad silou svojej viery alebo prioritami života.
Pred pridaním komentára je potrebné sa prihlásiť !
Zatiaľ bez komentárov. Pridajte prvý komentár.
Poskytujeme Vám možnosť komentára, pričom si vyhradzujeme právo redakčne upraviť a uverejniť ktorýkoľvek z tu publikovaných diskusných príspevkov. Diskusné príspevky obsahujúce vulgarizmy, rasové narážky a iné spoločensky, morálne a eticky neprípustné skutočnosti má právo administrátor vymazať. Pokiaľ narazíte na takéto príspevky odošlite ich formulárom "nahlásiť príspevok" ktorý je automaticky vygenerovaný ku každému príspevku, alebo kontaktujte administrátora.