Kaštieľ

     Areál okolo niekdajšieho letného sídla nitrianskych biskupov v historickom jadre obce bol vytvorený v duchu barokových princípov komponovania priestoru. Hlavnou kompozičnou osou je pomyselná spojnica medzi Kostolom sv. Klimenta a kaštieľom.
     Táto dodnes čitateľná línia by mohla naznačovať, že predchodca rezidencie a farský kostol vznikli podľa jedného plánu, na základe spoločnej myšlienky, ktorá s architektúrou a jej prostredím pracovala ako s rovnocennými zložkami. Neskoroklasicistický kaštieľ sa nachádza v západnej časti lichobežníkového priestoru ohradeného pôvodným liatinovým a murovaným oplotením. Budova na pôdoryse obráteného písmena „H“ pozostáva z troch podpivničených krídel. Hlavné (severojužné) je poschodové, trojtraktové, kým priečne bočné krídla sú prízemné.
     Centru dispozície stredného krídla dominuje reprezentatívne mramorové schodisko sprístupňujúce priestory na poschodí, vyhradené v minulosti biskupovi a jeho hosťom. Miestnosti na prízemí obýval zrejme personál, prípadne slúžili správe panstva.
     Uvedenej „hierarchii“ zodpovedá aj umelecká výzdoba interiérov. Vstupný vestibul, súkromné komnaty biskupa, salóny a sála na poschodí, ako aj oratórium prepojené s Kaplnkou Sv. kríža získali formovo i farebne náročnejšiu dekoráciu. Zo stavieb súdobých s kaštieľom sa v komplexe zachovali správcov dom („orlovňa“) a budova správy panstva, dnes domov dôchodcov.
     Biskupské obydlie postavili v rokoch 1840—1848 na mieste barokového kaštieľa vybudovaného biskupom Jánom Gustínim. Stavebníkom bol Imrich Paluďai (Palugyay), vedúcim staviteľom František (Franz) Částka (Császtka), meno architekta nieje nateraz známe.
     Kaštieľ v Močenku je jedným z mála autenticky zachovaných vidieckych aristokratických sídel na Slovensku. Po dvoch svetových vojnách sa nestal terčom rabovania, neboli doň vnesené nevhodné funkcie, zostal živým a udržiavaným objektom. Tieto fakty a vysoká technická a remeselná úroveň prispeli k „zakonzervovaniu“ množstva umeleckých a umelecko-remeselných prvkov z čias jeho vzniku.
     Obraz architektúry zo 40. rokov 19. storočia dokresľujú pôvodné nástenné a stropné maľby, tapety, drevené a mozaikové podlahy, vykurovacie telesá a lustre.
     Úpravy interiéru prebiehali v etape ohraničenej rokmi 1843—1848 za účasti majstrov a firiem z Viedne, Budína, Pešti, Bratislavy a Nitry. Medzi dodávateľmi figurovali aj podnikatelia pracujúci pre najvyššiu šľachtu a panovnícky dvor.
     Za hlavným vstupom sa otvára vestibul, trojloďová hala s kazetovým stropom neseným iónskymi stĺpmi. Jeho mozaikovú podlahu vytvoril taliansky majster Giovanni Battista Odorico.
     Z chodby po pravej strane vstupnej siene sa dostaneme do Kaplnky Sv. kríža, zaberajúcej dve podlažia dvorového traktu hlavného krídla. Kaplnka má obdĺžnikový pôdorys, jej dlhšie steny pokrývajú geometrické obrazce zo štukolustra zrealizované Georgom Plachom a Imrichom Fugertom. Na severnej strane. v úrovni poschodia sa nachádza trojitá arkáda biskupského oratória. Stenu oproti nej zaberá monumentálna oltárna maľba Boha Otca od viedenského akademického maliara Friedricha Schilchera.
     Na fabióne (nábehu po obvode) stropu veľkej sály sa striedajú realistické kvetinové zátišia a krajiny. Medzi morskými a horskými scenériami s ruinami a drobnými figúrami si možno všimnúť aj pohľady na Nitru a Močenok,
     Z jedálne a z veľkej sály je prístupný tzv. hudobný salón s pôvodnými papierovými tapetami so zlatou potlačou.
     V rokoch 1910—1911, v čase veľkej renovácie hradného paláca v Nitre, sa stal kaštieľ prechodným sídlom hlavy Nitrianskej diecézy. Biskup Karol Kmeťko dal kaštieľ do užívania Spoločnosti Božieho slova, od roku 1928 boli priestory na prízemí a park prenajaté noviciátu Kongregácie bratov kresťanských škôl („školskí bratia“). V rámci akcie „K“ (3.-4. 5. 1950) zameranej na likvidáciu kláštorov sa kaštieľ zmenil na internačné stredisko rehoľníkov, neskôr aj rádových sestier.
     Desaťročia v ňom fungoval charitný dom slúžiaci opatere starších rehoľníčok. V roku 2003 areál prevzala Komunita Kráľovnej pokoja. Nový správca podnietil etapovitú obnovu vrátane reštaurovania malieb v miestnostiach na poschodí.
     Priestor pred hlavnou fasádou Paluďaiovho kaštieľa si dodnes uchoval symetrickú úpravu v strede s fontánou, kým priestranstvo východne od neho malo voľnejšiu skladbu pretkanú sieťou krivočiarych chodníkov. V parku nájdeme niekoľko liatinových plastík na podstavcoch z červenkastého vápenca, medzi nimi sochu amazonky na koni, porážajúcej netvora, inštalovanú pred východným (záhradným) priečelím.

Text: Peter Buday
Foto: Michal Lašut, Peter Rafaj

• Všetko
• Fotografie
• Videá
• Odkazy

DISKUSIA

Pred pridaním komentára je potrebné sa prihlásiť !

Zatiaľ bez komentárov. Pridajte prvý komentár.

UPOZORNENIE!

Poskytujeme Vám možnosť komentára, pričom si vyhradzujeme právo redakčne upraviť a uverejniť ktorýkoľvek z tu publikovaných diskusných príspevkov. Diskusné príspevky obsahujúce vulgarizmy, rasové narážky a iné spoločensky, morálne a eticky neprípustné skutočnosti má právo administrátor vymazať. Pokiaľ narazíte na takéto príspevky odošlite ich formulárom "nahlásiť príspevok" ktorý je automaticky vygenerovaný ku každému príspevku, alebo kontaktujte administrátora.