Kalvária s Kaplnkou Božieho hrobu

     Návršie nad Dlhým kanálom severozápadne od areálu kaštieľa sa tradične spája s existenciou staršieho Kostola sv. Klimenta. V roku 1852 vznikla na tomto priestranstve Kalvária, ktorej vznik podnietil farár Jozef Ščasný, spoluzakladateľ Matice slovenskej a Spolku sv. Vojtecha. 
     Pamiatku tvorí štrnásť murovaných zastavení krížovej cesty rozmiestnených do dvoch súbežných radov, Kaplnka Božieho hrobu a súsošie Golgoty. Kalvária v Močenku prezentuje neskorý príklad súborov tohto typu situovaných do krajiny, ktoré sa na našom území rozšírili v 17.—18. storočí pod vplyvom protireformácie.
     Starší farský Kostol sv. Klimenta vyplienený počas stavovských povstaní nahradila v rokoch 1691— 1697 baroková architektúra oválnej alebo kruhovej formy. K lodi sa pripájala veža v dolných podlažiach murovaná, vyššie drevená. V interiéri stáli oltáre sv. Klimenta, sv. Antona a Sv. Trojice. 7. mája 1760 bol tento kostol zasiahnutý požiarom, čo viedlo k rozhodnutiu postaviť nový, a to na lepšie chránenom mieste. Ohňom zdevastovanú stavbu už neobnovili, jej funkcie dočasne prešli na Kaplnku sv. Kríža. Kostol postupne zanikol, zachránené prvky jeho inventára preniesli do novostavby, zvyšky použiteľného stavebného materiálu rozobrali miestni.
     Zastavenia majú podobu jednoduchého hranolového bloku so sedlovou, pôvodne šindľovou strieškou. V polkruhovo ukončených výklenkoch viseli maľby na plechu znázorňujúce jednotlivé scény krížovej cesty.
     V západnom ukončení areálu postavili Kaplnku Božieho hrobu, stavbu na štvorcovom pôdoryse, vo vnútri zaklenutú krížovou klenbou. Jej vonkajšie nárožia zvýrazňujú ploché lizénové pásy, na ktoré sa napája omietkový oblúčkový vlys pod korunnou rímsou. Na tunajšom oltári sa nachádzal obraz Ukladanie do hrobu od nitrianskeho maliara — samouka Ľudovíta Nyulassyho z roku 1858.
     V roku 1878 kráľovský poštový majster Václav Klima daroval kaplnke dve litografie zobrazujúce výjav Ecce homo a Bolestnú Pannu Máriu.
     Iniciátorom generálnej obnovy kalvárie v roku 1974 bol vtedajší farár Alojz Dubravický. Došlo k výmene krovu Kaplnky Božieho hrobu, k položeniu novej pálenej krytiny, staré omietky odstránili až po tehlu. V zastaveniach inštalovali maľby Jána Stacha. V spolupráci obce a farského úradu sa v roku 2007 začala doposiaľ najväčšia renovácia kultúrnej pamiatky. Šindeľ na helmici Kaplnky Božieho hrobu vymenili za plech, obnovili sa omietky a nátery.
     Kolektív Ondreja Csütörtökyho a Arpáda Mézesa reštauroval súsošie Golgoty, ktoré nanovo osadili vo východnej časti plochy.

Text: Peter Buday
Foto: Michal Lašut, Peter Rafaj

• Všetko
• Fotografie
• Videá
• Odkazy

DISKUSIA

Pred pridaním komentára je potrebné sa prihlásiť !

Zatiaľ bez komentárov. Pridajte prvý komentár.

UPOZORNENIE!

Poskytujeme Vám možnosť komentára, pričom si vyhradzujeme právo redakčne upraviť a uverejniť ktorýkoľvek z tu publikovaných diskusných príspevkov. Diskusné príspevky obsahujúce vulgarizmy, rasové narážky a iné spoločensky, morálne a eticky neprípustné skutočnosti má právo administrátor vymazať. Pokiaľ narazíte na takéto príspevky odošlite ich formulárom "nahlásiť príspevok" ktorý je automaticky vygenerovaný ku každému príspevku, alebo kontaktujte administrátora.