Kostol Sv. Kríža

     Kostol sa nachádza v susedstve tzv. horného cintorína. Predstavuje barokové jednolodie s polygonálne ukončenou svätyňou na západe a zvonovou vežičkou nad štítom východného priečelia. Vnútorný priestor vrátane sakristie pri južnej stene presbytéria je zaklenutý pruskými klenbami.
     Vo východnej časti stojí murovaná organová empora, otvárajúca sa do lode troma arkádami. Pod loďou je krypta so symbolickým náhrobkom nitrianskeho biskupa, Jozefa Klucha. Bočné fasády člení pravidelný sled širokých lizénových pásov vybiehajúcich zo sokla obloženého kameňom. Hlavná fasáda zavŕšená vykrajovaným štítom je symetrická, so stredným poľom vystupujúcim z roviny steny ako plytký rizalit.
     Založenie Kostola sv. Kríža, respektíve jeho predchodkyne, v roku 1729 možno uviesť do súvisu s otvorením horného cintorína. Kostol slúžil veriacim z Hornej Kráľovej, počas budovania nového Kostola sv. Klimenta však plnil i funkciu farského chrámu.
     Dnešná podoba stavby pochádza z roku 1747. V čase vizitácie J. Gustíniho sa v kaplnke nachádzali oltáre Sv. kríža, Bolestnej Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého, nad ktorým sa dvíhala kazateľnica prístupná zo sakristie. Biskupov opis hlavného oltára sa v podstatných rysoch zhoduje s jeho dnešným vzhľadom: štuková pilastrová architektúra vypĺňa stenu svätyne a prispôsobuje sa jej obrysu. Vo výklenku v strede je sochárska skupina Golgoty, nad ním bol osadený reliéf znázorňujúci postavu žehnajúceho Boha Otca. Do ník v bočných poliach oltára mohli byť umiestnené Gustínim spomínané alabastrové sochy anjelov.
     Mariánsky oltár zdobil obraz či socha Šaštínskej Piety, kým maľba v zlátenom ráme na druhom bočnom oltári zvečňovala martýrium Jána Nepomuckého.Podlahu pokrývali kamenné platne, strechu šindeľ, helmicu veže plech. Z obdobia pred polovicou 18. storočia pochádzajú niektoré remeselné detaily, medzi nimi dverové krídlo vo vstupe zo svätyne do sakristie či prevliekané mreže v oknách tohto priestoru.
     K „barokovému“ prostrediu kaplnky patril nielen kamenný kríž pred fasádou, ale i pustovňa, obývaná v roku 1767 Františkom Nedeckým.
     V roku 1772 sa uskutočnila oprava drevenej veže, ďalšia nasledovala za biskupa Františka Xavera Fuchsa (1798). Fuchs dal odliať aj nové zvony Nanebovzatia Panny Márie a sv. Františka Xaverského. K jeho menu sa viaže i stavba organu. Opravy strechy a položenie nového šindľa sú doložené k roku 1826.
V nasledujúcom roku bol v krypte pod loďou vztýčený klasicistický pomník biskupa Jozefa Klucha, ktorý zomrel 26. decembra 1826 v Močenku. Podstavec má podobu tumby nesúcej atribúty biskupského úradu (mitra, berla) a symboly pominuteľnosti, zlomenú sviecu, presýpacie hodiny a zhasínajúcu pochodeň. V osi zostavy stojí obelisk s biskupským erbom, po jeho bokoch sú osadené urny pre srdce a krv zosnulého. Pomník s veľmi špecifickou funkciou je jedinečnou pamiatkou histórie a kvalitnou ukážkou sepulkrálneho umenia klasicizmu u nás.
     Farár Jozef Bobok už v júni 1882 naliehal na dôkladnú obnovu kaplnky, tá však prišla na rad až v závere 19. storočia v spolupráci nitrianskeho staviteľa Karola Mayera, miestneho stolára Jána Kollára, tesárskeho majstra Františka Veselého z Nitry a spoločnosti Rétay és Benedek z Budapešti, zabezpečujúcej renováciu oltárov a kazateľnice.
     V interiéri pribudol Lurdský oltár. Staršie skulptúry Márie a Jána Evanjelistu na hlavnom oltári vystriedali nové práce. Zrejme tá istá budapeštianska dielňa dodala sochy sv. Alžbety Uhorskej a sv. Imricha v bočných výklenkoch.
     Strechu kostola v prvej polovici 60. rokov minulého storočia opakovane poškodil silný vietor. Na jar 1968 sa pristúpilo k opravám strechy, oplechovaniu štítov, obitiu vonkajšej omietky a zhotoveniu novej s okrovým a bielym náterom.
     Škridlu na streche nahradili v auguste 1982 hliníkové šablóny. V júli 1986 v interiéri položili novú dlažbu, čomu predchádzalo rozobratie bočných oltárov a kazateľnice. Otvorená bola i hrobka, ktorej vstup dovtedy kryli pieskovcové platne. Pod emporou vznikol nový lurdský oltár.
     Na jeseň roku 1999 boli až po murivo odstránené vonkajšie omietky. Po nanesení nových vrstiev sa rekonštruovali prvky plastického členenia fasád. Za účelom zníženia vlhkosti v múroch sa vytvorili vetracie kanály a zberné šachty na zrážkovú vodu. Keďže tie neboli riadne odizolované, dochádzalo k podmáčaniu základov a následne k nerovnomernému sadaniu múrov.
     Generálna obnova v rokoch 2003 až 2006 sledovala v prvom rade zabezpečenie stability konštrukcií. V októbri 2005 boli odstránené zavlhnuté a popraskané plochy omietky v interiéri. Zrenovovanú kaplnku s novými maľbami na klenbách od Jána Stacha a I. Sinišu posvätili 8. októbra 2006.

Text: Peter Buday
Foto: Michal Lašut, Peter Rafaj

• Všetko
• Fotografie
• Videá
• Odkazy

DISKUSIA

Pred pridaním komentára je potrebné sa prihlásiť !

Zatiaľ bez komentárov. Pridajte prvý komentár.

UPOZORNENIE!

Poskytujeme Vám možnosť komentára, pričom si vyhradzujeme právo redakčne upraviť a uverejniť ktorýkoľvek z tu publikovaných diskusných príspevkov. Diskusné príspevky obsahujúce vulgarizmy, rasové narážky a iné spoločensky, morálne a eticky neprípustné skutočnosti má právo administrátor vymazať. Pokiaľ narazíte na takéto príspevky odošlite ich formulárom "nahlásiť príspevok" ktorý je automaticky vygenerovaný ku každému príspevku, alebo kontaktujte administrátora.