Názov obce

Dnešný názov obce ma nepochybne veľmi starý pôvod. Ako uvádzajú Viliam Judák (dnešný nitriansky sídelný biskup) a Igor Hanko vo svojej knihe Od Gorazda ku gorazdovcom, ľudová tradícia - odovzdávaná ústnym podaním z pokolenia na pokolenie - zachovala takéto vysvetlenie: Keď vierozvestcovia sv. Cyril a Metod vstúpili na územie Veľkej Moravy, prechádzali aj cez dnešný Močenok. Vraj tu dokonca krátky čas pobudli na majetkoch veľmoža, ktorý mal syna Gorazda. Zanechali tu malú čiastočku relikvií svätého Klementa I, pápeža a mučeníka. Na pamiatku tohto svätca bol na mieste dnešnej Kalvárie vybudovaný malý drevený kostolík Ten sa stal pamätným miestom. Prichádzali naň veriaci z blízkeho okolia i pútnici z veľkých diaľok, aby si uctili svätcov odkaz. Ľudia zvykli vravieť: „Ideme k mučeníkovi." Tak vznikol názov Mučeník - Močenok.

Výsledky výskumu historikov a jazykovedcov ukazujú, že ľudový výklad pôvodu názvu obce nemusí byť ďaleko od historickej pravdy. Prečo? Skúsme si odpovedať.
V rôznych prameňoch sa uvádza, že solúnski bratia na ceste do Veľkomoravskej ríše skutočne prenášali pozostatky sv. Klementa I, ktoré získali v Chersone pri Čiernom mori. Predpokladá sa, že Dunaj prekročili neďaleko Komárna. Ak by to bolo tak, potom by celkom logicky na ceste do Nitry prechádzali územím, na ktorom sa dnes nachádza Močenok. Počiatky cyrilo-metodskej misie na Veľkej Morave sa teda naozaj viažu aj na kult Klementa Rímskeho. Ako sa uvádza v publikácii A. Bagina Spolupatróni Európy, vierozvestcovia, tvorcovia písma a zakladatelia slovanskej písomnosti dokonca zaviedli nový sviatok - Nájdenie ostatkov sv. Klementa, ktorí sa slávil každoročne 30. januára. Kostol zasvätený pamiatke tohto svätca je nielen v Močenku, ale môžeme ho nájsť aj inde na Slovensku. Jeden z najvýznamnejších slovenských jazykovedcov Ján Stanislav uvedený výklad názvu obce podopiera aj ďalšími argumentmi: l. Osídlenie, ktoré sa nachádzalo na území dnešného Močenka, bolo v centre Nitrianskeho kniežatstva. 2. Toto územie patrilo veľmožskému rodu, z ktorého pochádzal svätý Gorazd. 3. Gorazd bol žiakom oboch bratov a Metod si ho vyvolil za svojho nástupcu. Možno teda hypoteticky predpokladať, že relikvie sv. Klementa I boli uložené na majetku najlepšie žiaka, kde bol postavený aj kresťanský kostolík.

Dnešný názov obce Močenok má teda nepochybne priamy súvis s významom slova mučeník. Tvar Močenok je buď odvodený od staroslovienskej podoby slova mučeník, v ktorej miesto dnešného u bola nosovka on - slovo malo teda podobu mončenik, alebo ide o čiastočné prispôsobenie slovenského názvu Mučeník (resp. Mučeníky) maďarčine.

Najstarší písomný záznam názvu obce sa nachádza v Zoborskej listine z roku 1113  kde je v latinskom texte uvedený ako Mussenic.

Z rôznych historických období a na rôznych historicky cenných listinách sa zachovali rozmanité podoby (zápisy) pomenovania obce. Postupne - v priebehu stáročí - sa vyskytujú tvary: Muchonok, Muchinuk, Muchnuk, Muctynic, Machouek, Mochunuk. Mochenek, Mochonok, Muchenik.

Zo 17. storočia sa zachovali odtlačky obecných pečatidiel v dvoch variantoch: Mocsnaki a Mocsonaki. Rovnaké alebo podobné tvary sú zapísané aj na iných listinách.
V archívoch a múzeách sú dnes uschované aj listiny z 18. a 19. storočia, v ktorých sa vyskytujú takéto podoby názvu obce: Mocsonok, Močenek, Močonok.
Na začiatku 20. storočia bol prijatý a ustálený úradný názov Močenok, ktorý sa používal v celom období prvej Československej republiky. Osud názvu obce sa tým však ešte neskončil.

Povereníctvo vnútra Slovenskej národnej rady svojím rozhodnutím č. 964 od 1. júla 1948 zmenilo názov obce Močenok na Mučeníky. Teto pomenovanie však nemalo dlhé trvanie, v auguste 1951 bola obec úradne premenovaná na Sládečkovce. Meno dostala podľa Michala Sládečka, ktorý bol v roku 1922 počas štrajku poľnohospodárskych robotníkov pri majeri Hrúšťov postrelený a svojmu zraneniu podľahol.

Na začiatku 90. rokov už minulého storočia občania obce hlasovaním rozhodli, aby sa vrátila k pôvodnému názvu. Na základe takto vyjadrenej slobodnej vôle vláda Slovenskej republiky prijala rozhodnutie o premenovaní obce Sládečkovce na Močenok od 1. júla 1992.

Ako vidíme, pohnuté môžu byť nielen osudy ľudí či dejiny, ale aj osudy názvov obcí či miest.

DISKUSIA

Pred pridaním komentára je potrebné sa prihlásiť !

Zatiaľ bez komentárov. Pridajte prvý komentár.

UPOZORNENIE!

Poskytujeme Vám možnosť komentára, pričom si vyhradzujeme právo redakčne upraviť a uverejniť ktorýkoľvek z tu publikovaných diskusných príspevkov. Diskusné príspevky obsahujúce vulgarizmy, rasové narážky a iné spoločensky, morálne a eticky neprípustné skutočnosti má právo administrátor vymazať. Pokiaľ narazíte na takéto príspevky odošlite ich formulárom "nahlásiť príspevok" ktorý je automaticky vygenerovaný ku každému príspevku, alebo kontaktujte administrátora.