Titulka   >  OBEC   >  História
publikované: 14.07.2015 13:04  //  aktualizácia: 14.07.2015 13:05  //  zobrazené: 849

Pohľad na 20. storočie

Najnovšie dejiny obce sú poznačené všetkými - i bolestnými - udalosťami 20. storočia, ktoré sa dotkli Slovenska alebo na dlhšie obdobie predurčili jeho vývin, zasiahli do cítenia a myslenia ľudí aj do medziľudských vzťahov: prvá svetová vojna, rozpad Rakúsko-uhorskej monarchie a vznik Československej republiky, hospodárske krízy a s nimi súvisiace sociálne pohyby (v južnej časti krajiny predovšetkým štrajky poľnohospodárskych robotníkov), vznik slovenského štátu, druhá svetová vojna, nástup komunistickej moci a s ním spojené združstevňovanie... Uvedieme niektoré udalosti a fakty, ktoré sa priamo dotkli života v obci, prípadne majú dosah až do súčasnosti.Na začiatku 20. storočia základné rozvrstvenie obyvateľov Močenka tvorili tri skupiny. Najbohatšiu vrstvu predstavovali vlastníci veľkých poľnohospodárskych plôch a veľkých majetkov, ktorí využívali nájomnú pracovnú silu. Druhou skupinou boli sedliaci, ktorí obrábali vlastnú pôdu, a treťou nádenníci (bezzemkovia).

Ako zaujímavosť možno uviesť, že podľa starých zápisov v roku 1900 žilo v obci 252 občanov, ktorí sa hlásili k židovskej národnosti i viere. Väčšinou sa venovali obchodovaniu, ale niektorí z nich sa živili poľnohospodárstvom. Spomeňme aspoň niektoré mená: Pán Stern, ktorý býval v Cigánskej ulici, patril k najchudobnejším členom židovskej komunity. Zaoberal sa výkupom a predajom vajec a hydiny. Močenčania ho poznali najmä pod prezývkou Tormáš. Jeho syn Viliam bol jedným z prvých miestnych futbalových brankárov. Obchody s rozličným tovarom vlastnili pán Fischer (jeho - v tých časoch naozaj veľká - predajňa sa nachádzala na mieste dnešného obchodu Kútny) a pani Bichlerová (jej obchod sa nachádzal na mieste terajšieho Železoobchodu Tóth). Podobný obchod mal aj pán Arthur, ten sa však zaoberal aj obchodovaním s obilím a navyše vlastnil krčmu, a aj pán Leringer, ktorý obchodoval teiž s koňmi. Rodina Tiefenbrunerovcov vlastnila mäsiarstvo, ktoré sa nachádzalo neďaleko artézskej studne v centre dediny. Muži z tohto rodu patrili k zakladateľom futbalu v obci. Jedným zo známych močenských pekárov bol pán Leringer. Poľnohospodárstvu sa venovala napr. rodina Weissbergerovcov, ktorá okrem pôdy za vinohradmi vlastnila aj viacero nehnuteľností. Stopy po židovských spoluobčanoch sa však strácajú ešte v období pred druhou svetovou vojnou 
V predchádzajúcom odseku sme spomenuli artézsku studňu. Niekoľko takýchto studní v obci postupne navŕtali na začiatku 20. storočia. Najstaršia pochádza z roku 1900, nachádza sa v strede dediny a je hlboká 60 m. Ďalšie studne urobili v roku 1912 - jedna z nich je pred miestnou reštauráciou a dosahuje hĺbku 132 m, druhá - v časti nazvanej Lúčky - má hĺbku až okolo 300 m. Vybudovanie týchto zdrojov pitnej vody skvalitnilo životné podmienky Močenčanov.

Po prvej svetovej vojne sa Močenok - tak ako celé Slovensko - stal súčasťou Československej republiky. Sčítanie jeho obyvateľov v roku 1920 ukázalo, že tu žilo, 3 988 ľudí, čo znamená, že aj v tom čase išlo o naozaj veľkú dedinu.

Život mladej republiky poznačili hospodárske krízy. K najbiednejším obyvateľom na Slovensku v 20. a 30. rokoch 20. storočia patrili bezzemkovia, ktorí sa živili ako nájomní poľnohospodárski robotníci. Vo chvíli, keď pre nich nebola práca, ich rodiny sa ocitali na pokraji hladu, alebo naozaj hladovali. Pokusom o vyriešenie sociálnej situácie boli demonštrácie a štrajky. Jeden zo štrajkov, ktorý sa zapísal do dejín - žiaľ, práve preto, lebo sa skončil tragicky -, sa viaže priamo na Močenok. V auguste roku 1922 tu počas štrajku poľnohospodárskych robotníkov žandári usmrtili Michala Sládečka. Ako sme o tom písali v kapitole venovanej názvu obce, tá v rokoch 1951 - 1992 niesla jeho meno: Sládečkovce. Močenskí robotníci sa zúčastnili aj veľkej demonštrácie za lepšie sociálne postavenie pracujúcich v roku 1935, ktorá sa konala v Šali, kam išli pešo. Pamätníci tejto udalosti z radov Močenčanov spomínali, že do mesta putoval sprievod po oboch brehoch Váhu.

Do životov obyvateľov Močenka v medzivojnovom období zasiahol aj veľký požiar v roku 1928. Zhoreli vtedy domy od Nitrianskej cesty až po artézsku studňu pri vtedajšom hostinci Benko. Ako ničivá prírodná katastrofa je zaznamenaná aj búrka s obrovským ľadovcom, ktorá v roku 1947 zničila podstatnú časť úrody. Potok Dlhý kanál - Zúgov sa vraj zmenil na obrovskú dravú rieku a spôsobil krátku povodeň. Našťastie, nikto neprišiel o život. 
Napriek sociálnym problémom v štáte sa Močenok v období prvej Československej republiky predsa len ekonomicky a kultúrne rozvíjal a modernizoval sa. Akési vyvrcholenie tejto etapy modernizácie sa udialo už za vojnovej Slovenskej republiky, keď bola obec v rokoch 1940 - 1941 elektrifikovaná. V tom čase sa obec vyvíjala aj kultúrne a mnohí občania sa venovali rôznym športovým aktivitám.

Až dosiaľ sme pri spracovaní dejín obce opierali o rôzne historické a odborné pramene, v ktorých sú buď priamo zaznamenané, alebo sa v nich obec Močenok spomína v širších súvislostiach. V nasledujúcich riadkoch už budeme vychádzať len z podkladov, ktoré spísali žijúci občania obce, resp. zo zápisov obecnej kroniky. (Prvým známym kronikárom v Močenou bol Mikuláš Holásek, ktorého Miestny národný výbor poveril písaním kroniky 29. 11. 1962. Keď sa odsťahoval, kronikárske žezlo po ňom prevzal Vincent Tóth, učiteľ základnej školy. Rada MNV mu túto funkciu odovzdala rozhodnutím zo dňa 4. 11. 1964. Vykonával ju dlhých dvadsaťsedem rokov. Na vlastnú žiadosť z nej odstúpil v apríli 1991. Potom dôležité udalosti a fakty do kroniky zapisoval Stanislav Suchý, a to až do decembra 2002. Od januára 2003 prácu kronikára vykonáva učiteľa Mgr. Mária Novelinková.)

Druhá svetová vojna, prirodzene, tiež poznačila osudy mnohých ľudí v obci, i keď tu nezasiahla až tak ničivo ako na niektorých iných, najmä povstaleckých územiach Slovenska. Na jej konci sa aktivizovali členovia Komunistickej strany Slovenska a založili prípravný výbor Miestneho národného výboru, ktorý vznikol hneď po oslobodení. Tvorili ho tri politické subjekty: Komunistická strana Slovenska, Demokratická strana a Strana práce. Táto skutočnosť naznačuje, že išlo o úsilie nadviazať na demokratický politický systém predvojnového Československa. Za prvého predsedu MNV bol zvolený Štefan Psota. 
Keď sa v roku 1948 v Československu ujali moci komunisti a nastolili politickú diktatúru, jedným z ich nedemokratických krokov bolo kolektivizácia - prechod na kolektívne či spoločenské vlastníctvo. Združstevňovanie vidieka sa dialo podľa vzoru sovietskych kolchozov. Roľníci boli neraz i násilnými prostriedkami prinucovaní vstúpiť do družstva. Družstvo vzniklo i v Močenku a život mnohých obyvateľov obce bol na desaťročia spätý s ním. (Bližšie o tom píšeme v kapitole venovanej močenskému poľnohospodárstvu.)

V roku 1951 bol v Močenku do prevádzky spustený obecný rozhlas, ktorí slúžil na lepšie informovanie občanov. Zásluhu na jeho zavedení mal predovšetkým Pavol Buch. V roku 1959 bol uprostred obce postavený mlyn na tú dobu s moderným strojovým vybavením. Jeho ročná kapacita bola 970 t obilia. Zamestnával 14 pracovníkov a patril pod národný podnik Nitrianske pekárne.

Keď sa v roku 1960 uskutočnilo sčítanie obyvateľov, ukázalo sa, že vo vtedajších Sládečkovciach žije 5 600 ľudí. Pravda, súčasťou obce bola už aj dnešná samostatná Horná Kráľová. Pre porovnanie pripomeňme údaj z roku 1920 - 3 988 obyvateľov. Hornú Kráľovú práve v uvedenom roku pripojili k Sládečkovciam. Súviselo to s ďalšou zmenou - bol zrušený tzv. malý okres Šaľa a Sládečkovce sa dostali do Okresu Nitra. 
Rok 1962 priniesol zlepšenie podmienok pre obecné školstvo. Dostavali budovu novej základnej deväťročnej školy s telocvičňou, pričom v školskom areáli zároveň dokončili učiteľská dvojbytovku..

V roku 1966 bola dokončená a do prevádzky uvedená cesta na Pereš. O dva roky neskôr - v roku 1968 - postavili učiteľskú šesťbytovku, ktorou sa začalo budovanie novej ulice (dnešná Ulica Andreja Hlinku). V roku 1970 sa začalo stavať nové zdravotné stredisko a ukončila sa výstavba bezprašných ciest v častiach Rokošová I, II, III, Chalupy, Mlynská ulica a Párovce I, II.

V roku 1973 sa v obci začala výstavba dvanástich bytových jednotiek, novej budovy MNV a Verejnej bezpečnosti (dnešná Ulica A. Hlinku). V auguste slávnostne otvorili nové zdravotné stredisko.

Od roku 1974 sa v obci budovalo kúpalisko, park a vykonávala sa úprava pravej strany Hlavnej ulice. V decembri bola do prevádzky odovzdaná prístupová cesta k zdravotnému stredisku.

V rokoch 1976 - 1977 sa ešte stále pracovalo na výstavbe kúpaliska, realizovalo sa aj budovanie materskej školy v Hornej Kráľovej, ktorá bola vtedy súčasťou obce, stavali sa tri autobusové zastávky. V roku 1978 bola vybudovaných 14 kilometrov komunikácii v priestore okolo Hliníka. 
Zaujímavý je zápis v obecnej kronike z roku 1979, ktorý hovorí o tom, že v miestnej knižnici bol 12 500 titulov kníh a mala 1000 stálych čitateľov. 
Aj v 80. rokoch 20. storočia sa v Močenku realizovali projekty, ktoré skvalitnili život jeho obyvateľov a prispeli k celkovému rozvoju obce. Uviesť možno tie najvýznamnejšie. V roku 1983 bol na cintoríne dobudovaný dom smútku, Výstavba I. etapy vodovodu, a to od prečerpávacej stanice v lese až po stred obce, bola dokončená v roku 1986. V tom istom roku bola do prevádzky odovzdaná aj nová materská škola, ktorá tak uvoľnila priestory v budove bývalého kláštora. To umožnilo presťahovať tam obecnú knižnicu, ktorá mala nevyhovujúce podmienky.

V roku 1987 pokračovala plynofikácia obce (dokončila sa jej III. etapa - Ulica Rokošová), zriadené boli dve verejné telefónne hovorne a začala sa výstavba kultúrno-spoločenského zariadenia. Výstavba ďalšej časti vodovodu bola ukončená v roku 1988 a v nasledujúcom roku aj ďalšia etapa plynofikácie - na plyn boli napojené ulice Športová, Párovce, Nitrianska a Vinohradská.

Čo sa týka organizácie školstva, aj tá prechádzala istými zmenami. Zápis v obecnej kronike z roku 1982 uvádza, že v obci pracujú už len dve riaditeľstvá ZDŠ. Jedno v Sládečkovciach a jedno v časti Horná Kráľová, lebo maďarská základná škola bola zrušená pre malý záujem. V tomto roku bola dobudovaná školská jedáleň a prvá budova školy pre prvý stupeň.

Z demograficko-sociologického a dnes už aj z historického aspektu je zaujímavý údaj v kronike z roku 1987, v ktorom sa pod krátkym medzititulkom Pracovné podmienky uvádza: „Najviac občanov zamestnáva Duslo, š. p., niečo menej JRD a takmer 160 občanov denne dochádza do Chemických závodov Juraja Dimitrova do Bratislavy. Malé percento zamestnáva paprikáreň a Spoločný liaharenský podnik Nitra, závod Sládečkovce."

Prierez dejinami hádam presvedčivo ukázal, že Močenok nikdy nebol obcou, ktorá by stála kdesi na okraji. Naopak, často sa nachádzal priam v centre diania. Močenčania statočne odolávali nepriazni osudu, krutým časom mocenských zápasov i živelným pohromám a vždy znova dokázali svoj domov oživiť a vybudovať. Pri pohľade do minulosti obyvatelia obce majú na čo byť hrdí.

DISKUSIA

Pred pridaním komentára je potrebné sa prihlásiť !

Zatiaľ bez komentárov. Pridajte prvý komentár.

UPOZORNENIE!

Poskytujeme Vám možnosť komentára, pričom si vyhradzujeme právo redakčne upraviť a uverejniť ktorýkoľvek z tu publikovaných diskusných príspevkov. Diskusné príspevky obsahujúce vulgarizmy, rasové narážky a iné spoločensky, morálne a eticky neprípustné skutočnosti má právo administrátor vymazať. Pokiaľ narazíte na takéto príspevky odošlite ich formulárom "nahlásiť príspevok" ktorý je automaticky vygenerovaný ku každému príspevku, alebo kontaktujte administrátora.

NOVINKY E-MAILOM

nové informácie, čo sa pripravuje, čo sa udialo na Váš e-mail, prihláste sa už dnes!

Scroll to Top